Po nástupe Trumpa sa podľa analytika očakávajú aj zmeny v energetickej politike

Vývoj energií v Európe bude podľa analytika záležať od ochoty akceptovať podmienky.

BRATISLAVA. Po nástupe staronového prezidenta USA Donalda Trumpa do funkcie sa očakávajú aj zmeny v energetickej politike.

Po skúsenostiach s posledným obdobím vlády prezidenta Trumpa, ako aj pri sumarizácii jeho aktuálnych vyjadrení je zrejmé, že éra podpory tradičných fosílnych palív bude opäť v kurze.

Financovanie obnoviteľných zdrojov

Aj keď sú čoraz častejšie vyjadrenia pána Trumpa uznávacou poctou k vizionárskym myšlienkam Elona Muska, jeho cítenie pre obnoviteľné energie nie je také silné, ako pre “čistú“ ropu, plyn, či uhlie.

Ako uviedol analytik 365.bank Tomáš Boháček, v samotných Spojených štátoch sa tak opäť bude musieť viac zapájať do financovania obnoviteľných zdrojov energie súkromný sektor, ktorý tak bude nahrádzať výpadok vo federálnych výdavkoch.

„Zdroje na podporu zelených a alternatívnych energetických riešení (elektromobily, vodík atď.), by sa podľa vyjadrení budúcej prezidentskej administratívy mali presunúť na podporu ťažby ropy a plynu, či už na mori, alebo na pevnine,“ podotkol Boháček.

To bude mať podľa neho za následok zefektívnenie ťažobných procesov a zvýšenie produkcie pri už aj tak dosť dobre zásobenom trhu.

„Vplyv potenciálne zvýšených sankcií voči Iránu, Venezuele, alebo zmena prístupu ku konfliktom na Blízkom východe, sa v cenách bude udržateľne prejavovať len postupne a po potvrdení reálnej zmeny produkcie ropy,“ dodal Boháček.

Návrat politiky protekcionizmu

V súvislosti s cenami energií netreba zabúdať ani na samotnú ekonomiku, upozorňuje analytik. Tá by mohla byť oslabovaná očakávaným návratom politiky protekcionizmu, čo sa prejaví nie len na americkej, ale aj oslabenej globálnej ekonomike (Európa, Ázia – najmä Čína).

„Aj keď to podľa môjho názoru nebude “katastrofou“, pôjde o proinflačný krok, ktorý si bude vyžadovať opatrnejší prístup pri znižovaní úrokových sadzieb americkým FED-om a následne aj ostatnými centrálnymi bankami vo svete, vrátane ECB,“ uviedol Boháček.

Vyššie úrokové sadzby ešte viac podľa neho pribrzdia potenciál rastu ekonomiky a zabezpečia (nechcený) silnejší kurz amerického dolára. „Vyššia produkcia ropy z titulu vládnej podpory ťažby, sa prejaví spolu so slabým dopytom na poklese cien ropy, ale aj zemného plynu,“ upozornil Boháček.

Vývoj energií v Európe

Cenový vývoj energií v Európe bude podľa analytika ovplyvnený ochotou politikov akceptovať podmienky, ktoré si Spojené štáty budú diktovať. Či už vo výdavkoch na obranu, alebo pri podpore lokálnych výrobcov.

„Lacnejší skvapalnený zemný plyn z USA, znásobenie počtu ropných tankerov smerujúcich do Európy, alebo zosúladenie európskej a americkej predstavy v zahraničnej politike, budú jednými z viacerých otázok, ktorých odpovede budú doliehať aj na nás,“ myslí si Boháček.

Všetky tieto vplyvy sa na trhu začnú prejavovať pravdepodobne až v budúcom roku, keďže dnes je situácia na trhu jasná. Dostatočná a ďalej rastúca produkcia pri nerastúcom až klesajúcom dopyte.

„Celkovo tak považujeme za viac pravdepodobné, že vplyv prezidenta Trumpa na ceny energií bude klesajúci, a to za cenu „stratených“ rokov pri implementácii obnoviteľných zdrojov. Pozitívny vplyv ich nižších cien však pre hospodárstvo nebude všeliekom, zvlášť ak sa politika „America first“ nestretne s pochopením v podchladenej čínskej ekonomike,“ uzavrel Boháček.