BRATISLAVA. Nežná revolúcia z roku 1989 priniesla Slovensku zásadné zmeny v oblasti ekonomiky, spotreby a nakupovania.
Ako ďalej uviedla analytička Wood & Company Eva Sadovská, v porovnaní s obdobím spred revolúcie, kedy bol nedostatok tovaru a dlhé rady pred obchodmi bežnou praxou, dnes majú Slováci oveľa väčšie možnosti, kde a ako nakupovať.
Podľa Štatistického úradu SR predajná plocha obchodov od roku 1993 vzrástla štvornásobne na súčasných 4,07 milióna štvorcových metrov.
Narastajúca dostupnosť a odbúranie nedostatku tovaru súvisí podľa analytičky aj s príchodom zahraničných reťazcov a rozvojom nákupných centier, kde nakupovanie nie je už len o tovaroch, ale aj o zážitkoch - stravovaní, kultúre a zábave.
Reálne mzdy začali rásť až po roku 2007, pričom dnes zarábame o 35-40 % viac ako v roku 1989. Taktiež nezamestnanosť, ktorá bola v minulosti takmer neznámym pojmom, zaznamenala po revolúcii obdobia dvojciferných hodnôt. Napriek tomu, že koronakríza zvýšila nezamestnanosť na 8 %, aktuálne sa v roku 2024 ju podarilo dostať podľa Sadovskej pod 5 %.
Keď porovnáme priemerné mzdy a ceny, na mnohé produkty potrebujeme dnes odpracovať menej času. Napríklad na moderné spotrebiče a automobil stačí odpracovať výrazne kratší čas ako pred revolúciou. Naproti tomu, bývanie je drahšie, pričom dnes treba na kúpu nehnuteľnosti viac času než v roku 1989, keď bol meter štvorcový cenovo dostupnejší.
V obchode sa objavili aj trendy ako nákupná turistika a ekológia, pričom Slováci začínajú dbať na ekologické nakupovanie a nevytváranie odpadu.
Československo bolo kedysi hotovostnou ekonomikou s obľúbenými vkladnými knižkami, no dnes využívame bezhotovostné platby, platobné karty a nové investičné možnosti ako podielové či realitné fondy a kryptomeny.
Sadovská upozorňuje, že napriek pokroku Slováci stále držia veľký objem peňazí na vkladových produktoch. To naznačuje potenciál pre ďalší rozvoj investičného vedomia v rámci EÚ.
