Vláda na návrh ministra dopravy Jozefa Ráža (Smer) zaradila dostavbu diaľnice D1 na Zemplíne medzi strategické investície. Medzičasom však pribúdajú otázniky aj okolo projektu, o ktorom sa hovorí už desaťročia.
K výhradám v medzirezortnom pripomienkovaní Rážovho návrhu sa pridali aj ekonómovia z Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) pri ministerstve financií, ktorí hodnotili štúdiu uskutočniteľnosti Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS).
Priority sa u Ráža kopia, ďalšou je diaľnica na Zemplíne. Efekt bude opačný, varuje expert Čítajte Analytici nerozporujú, že dostavba diaľnice D1 z Bidoviec po Vyšné Nemecké na ukrajinských hraniciach je potrebná. Patrí medzi medzinárodné záväzky Slovenska a vyrieši aj kapacitné problémy súčasnej cesty prvej triedy I/19 medzi Košicami a Michalovcami.
„Výstavba povedie k výraznému zlepšeniu dostupnosti východného Slovenska,“ píšu hneď v úvode. Tu sa však zhoda s autormi štúdie končí.
V článku sa dočítate:
- Prečo nie je už jasné, kadiaľ diaľnica na Zemplíne pôjde,
- koľko pruhov by mala mať diaľnica,
- ako by sa dalo na autostráde ušetriť,
- keby by sa mohla začať stavať?
ÚHP: Je aj lepšia trasa
V štúdii bolo posúdených až 10 variantov trasovania diaľnice, všetky so štyrmi pruhmi v jej celej dĺžke. Líšia sa len technickými riešeniami, ako prekonať horský priechod Dargov, či tunelom, alebo povrchovo, a či sa mesto Michalovce obíde zo severu, alebo z juhu.
Zatiaľ diaľničiari vybrali variant bez tunela a so severným obchvatom Michaloviec (v štúdii označený ako G). Podľa analytikov ÚHP nemusí byť najvhodnejší.
