
V kalendári svieti dátum 11. jún 2014 a podnikateľ Miroslav Remeta má veľa dôvodov na úsmev. Jeho firma Dúha v konzorciu s talianskou stavebnou spoločnosťou Salini Impregilo podpísala lukratívny kontrakt na výstavbu tunela Višňové, ktorý mal byť najdlhší na Slovensku.
Treba povedať, že mu k tomuto úspechu pomohla zhoda náhod. Ponuka na výstavbu tunela bola totiž až tretia najlacnejšia. Prvých dvoch dobehli technické problémy, resp. tiene minulosti, a tak sa mohol tešiť práve Remeta.
V nasledujúcich mesiacoch je na pomyselnom vrchole. Sú ho plné médiá a môže sa zdať, že mu ide karta. Jeho podnikateľská trajektória sa však pomerne rýchlo zmení. Na povrch začnú presakovať problémy, ktoré zaujímajú aj vyšetrovateľov.
- Biznisový príbeh Miroslava Remetu opisujeme v ďalšej časti seriálu Magnáti .
V článku sa dočítate aj:
- Ako sa Remeta dostal k tunelu Višňové a že bol napokon rád, keď z neho vycúval,
- prečo pri konkurzoch hovorila jeho firma o sprisahaní,
- čo vo firme vyšetrovali kriminalisti,
- ako podivne sa dostal k hotelu v Tatrách,
- ako sa neúspešne roky pokúša zbaviť vily po mafiánovi.
Medzi elitu cez Istrokapital
Hľadať a dešifrovať bod nula v podnikateľskej dráhe Prešovčana Miroslava Remetu je pomerne náročné. Jeho pracovná dráha bola pôvodne spojená s prešovskou spoločnosťou Vukov, v ktorej Remeta zastával pozíciu vedúceho projektanta.
Už krátko po revolúcii však Remetovo meno môžeme nájsť v obchodnom registri. V auguste 1992 zakladá spoločnosť RH - Dúha projektová, inžiniersko-dodávateľská a stavebná spoločnosť. „Začínali sme s technológiami na čistenie odpadových vôd,“ spomínal v roku 2016 pre HN magazín.
Biznis postupne rozširoval a perspektívu našiel v skládkach. Vychádzal z premisy, že Slovensko sa bude musieť v deväťdesiatych rokoch minulého storočia legislatívne pomerne rýchlo priblížiť štandardom západnej Európy, a tak sa rozhodol prevádzkovať súkromné skládky.
Práve v tomto odvetví sa udialo stretnutie, ktoré výrazným spôsobom ovplyvnilo podnikateľskú budúcnosť Remetu. Odpadovému biznisu totiž v tomto období verila aj pomerne prudko rastúca finančná skupina Istrokapital.

Remeta si tak podal ruky so skupinou vytvorenou okolo podnikateľov Mária Hoffmanna a Branislava Prieložného. Nádej, že v skládkach nájdu v dohľadnom čase výnosný biznis, sa však pomerne rýchlo rozplynula.
„Očakával som oveľa striktnejšiu legislatívu, zrušenie neekologických skládok a prestavbu čistiarní odpadových vôd,“ opisoval Remeta v roku 2014 pre Trend.
Inak povedané, Slovensko sa v deväťdesiatych rokoch nevydalo zelenou cestou a latka štandardov v odpadovom priemysle bola položená pomerne nízko.
Nebolo to v tom čase odvetvie, ktoré by dokázalo v krátkom čase výrazne zhodnotiť vložené investície. Pozície v odpadovom priemysle si Remeta nechal, finančný benefit mu však priniesli iné aktivity.

Krízový manažér
Remeta sa na prelome tisícročí zviditeľnil hlavne ako aktívny manažér a spolumajiteľ skupiny Istrokapital. Pre priblíženie kontextu sa musíme popozerať na postavenie samotnej skupiny. Tá totiž na konci minulého storočia súperila na trhu s takými menami ako Penta Investments, J&T či Slávia Capital.