BRATISLAVA. Plánovaný deficit rozpočtu pre budúci rok je na úrovni 4,7 percenta HDP, čo je podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť realistické iba v prípade nečerpania rezerv na nové výdavky. Rada odhaduje schodok verejnej správy na úrovni 4,5 percenta HDP za predpokladu nevyužitia týchto rezerv.
Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth ďalej na tlačovej konferencii skonštatoval, že je nedostatok opatrení v návrhu rozpočtu pre roky 2026 a 2027, kde potreba dodatočnej konsolidácie predstavuje až 1,9 percenta HDP, čo zodpovedá približne 2,9 miliardy eur.
Podľa Tótha síce návrh rozpočtu vylepšuje dlhodobú udržateľnosť o 1,4 percenta HDP hlavne vďaka prijatiu konsolidačných opatrení, avšak bez dodatočných krokov nebude splnený nominálny limit výdavkov.
Odchýlka výdavkov dosiahne 114 miliónov eur v roku 2025 a až 2,1 miliardy eur v roku 2026.

Varujú pred volebným rokom 2027
Rada odporúča, aby rezerva na negatívne vplyvy slúžila výlučne na kompenzáciu jestvujúcich rizík, najmä v oblasti daní a zdravotníctva, nie na financovanie nových výdavkov. Zároveň navrhuje sústrediť dodatočnú konsolidáciu do roku 2026, čo je podľa Tótha lepšie než ju odložiť na volebný rok 2027.
Historická skúsenosť podľa Tótha ukazuje vyššiu mieru prijímania opatrení s negatívnym fiškálnym vplyvom v obdobiach pred termínom konania parlamentných volieb, ako napríklad rôzne sociálne balíčky, trináste dôchodky, zrýchlená valorizácia miezd, či rodinný balíček a obedy zadarmo.
Rozpočtová rada sa domnieva, že vláda nenaplní nominálne určené výdavkové limity. Aby ich pre tento rok naplnila, potrebovala by vláda ušetriť niekde okolo 300 miliónov eur a v budúcom roku niečo nad 100 miliónov eur. Teda dodatočne voči tomu, čo je v rozpočte.
Na dosiahnutie stabilizácie dlhu do konca volebného obdobia by bol potrebný pokles deficitu na 2,5 percenta HDP, čo by pomohlo znížiť dlhodobo rizikové ukazovatele do stredného pásma rizika.

Očakáva sa výrazne vyššia inflácia
Ekonomika by v budúcom roku mala podľa rady rásť o 2 percentá HDP. V budúcom roku sa zároveň očakáva výrazne vyššia inflácia na úrovni piatich percent, s postupným poklesom v ďalších rokoch.
V prognóze však rozpočtová rada nemá zahrnuté riziká, ako napríklad možná obchodná vojna po tom, ako dopadli výsledky volieb v USA.
Isté riziko predstavuje aj to, aká bude reakcia na konsolidačný balíček v rámci podnikateľskej sféry. Zaťaženie podnikania vo finálnom balíčku je totiž výrazne vyššie.