BRATISLAVA. Slovensko sa od 17. novembra dostane do situácie, kedy bude musieť fungovať na dlh. To znamená, že nasledujúci mesiac a pol si musí štát požičiavať, aby mohol financovať všetky verejné služby a vyplácať mzdy zamestnancom, dôchodky a dávky.
Táto situácia podľa analýzy Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) nastáva v dôsledku vysokých verejných výdavkov, ktoré prekračujú rast verejných príjmov.
Najskorší termín začiatku zadlžovania
V porovnaní s minulými rokmi sme dosiahli deň začiatku zadlžovania v najskoršom termíne. Napríklad v rokoch 2017 a 2018 zaťal štát sekeru až pred vianočnými sviatkami 23. decembra.
Tohtoročné extrémne zlé hospodárenie slovenskej vlády nemôžu podľa analytikov ospravedlniť ani externé okolnosti. Tie vplývajú na väčšinu európskych krajín rovnako, a napriek tomu v Írsku, Portugalsku alebo v Dánsku dosiahli vlády dokonca prebytkové rozpočty.
Konsolidovať treba skôr, nie čakať na voľby, odporúča vláde rozpočtová rada Čítajte Na Slovensku sa tento rok vyšplhali príjmy verejného sektora na rekordnú úroveň 53,5 miliardy eur. Ešte v roku 2018 to bolo 34,5 miliardy eur. Ak sa tento nárast očistí o vplyv inflácie, verejné príjmy vzrástli za šesť rokov o 12 percent. To podľa analytikov znamená, že vláda má v reálnom vyjadrení tento rok o skoro šesť miliárd eur viac, než mala v roku 2018.
Ani toto však nestačí, aby štát dokázal hospodáriť vyrovnane. Verejné výdavky totiž podľa INESS rástli ešte rýchlejšie ako príjmy a tento rok dosiahnu 61,3 miliardy eur. Pritom v roku 2018 štát minul 35,2 miliardy eur. Očistené o infláciu ide za šesť rokov o 26,4-percentný nárast. Vláda tento rok míňa v reálnom vyjadrení o skoro 13 miliárd viac ako v roku 2018.
Neadekvátne vysoké výdavky
To, že štát od 17. novembra funguje na sekeru, preto podľa INESS nie je dôsledok nízkych verejných príjmov, ale neadekvátne vysokých verejných výdavkov. Ich podiel na ekonomike vzrástol od rokov 2007-2008 z úrovne 37 percent na dnešných 47 percent. Ide podľa analytikov o jeden z najrýchlejších nárastov v EÚ.
Podielom verejných výdavkov na HDP sme sa dostali na úroveň dánskeho štátu blahobytu bez zodpovedajúcej kvality štátom poskytovaných služieb. Nehovoriac o tom, že Dáni najskôr zbohatli, až potom rozdávali.
Kamenický hovorí o bankrote. Čo pre Slovensko znamená dlh 77 miliárd? (otázky a odpovede) Čítajte To je dôvod, prečo sa konsolidácia verejných financií nemala podľa INESS diať na príjmovej strane, ale na výdavkovej. „Na Slovensku rozhodne nemáme nízke dane a odvody, ktorým by sme mohli pripisovať vinu za vysokú sekeru v rozpočte. Dôvodom rozpočtovej sekery je plytvanie a neadresnosť v manažovaní výdavkov,“ uvádza inštitút.
Súčasnej vláde by podľa analytikov stačilo, aby dostala veľkosť štátu vzhľadom na ekonomiku na úroveň z rokov 2011-2012 alebo 2017-2018. V tomto období dosahovali verejné výdavky približne 40 percent HDP. Takto by dokázali vyriešiť problém s deficitným financovaním štátu bez nutnosti zaplaviť obyvateľov daňovou povodňou.
