BRATISLAVA. Rýchlo prijatá zmena zákona o úprave odpadu bude mať bezprecedentný environmentálny dosah a môže výrazne negatívne ovplyvniť viacerých prevádzkovateľov skládok.
Povinnosť zavedenia mechanicko-biologickej úpravy odpadu pred uložením na skládku bola opätovne oddialená, pričom väčšina prevádzkovateľov v tejto súvislosti už požiadala o fondy a úvery na technológie a zamestnala stovky nových zamestnancov.
Nelogické rozhodnutie, vysoký investičný dlh
Na zrušenie povinnosti dva mesiace pred jej plánovanou platnosťou a možné dôsledky upozornil v pondelok Zväz odpadového priemyslu SR a Asociácia podnikateľov v odpadovom hospodárstve (APOH).
Textilný odpad sa od nového roka môže zbierať v každej obci inak. Niekde môže byť zadarmo, inde nie Čítajte "Povinnosť zavedenia mechanicko-biologickej úpravy odpadu pred uložením na skládku mala platiť už od 1. januára 2021. Následne sa termín posúval, čo malo svoju logiku, pretože prevádzkovatelia nestihli vybudovať potrebnú infraštruktúru. Posledné posunutie termínu na rok 2027 už logiku nemá. Iba vnáša obrovskú právnu neistotu do celého sektora odpadového hospodárstva. Je to zlá správa pre všetkých investorov v čase, keď má Slovensko investičný dlh v oblasti spracovania odpadov vo výške približne jednej miliardy eur," povedal Ján Chovanec, generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu.
Parlament potrestal pripravených
Na spustenie systému od začiatku budúceho roka bolo pritom podľa neho pripravených 80 percent prevádzkovateľov skládok.
Poslanci sa napriek tomu priklonili k menšinovej skupine prevádzkovateľov a posunutím termínu parlament potrestal tých, ktorí sa na túto legislatívnu zmenu včas pripravili, doplnil.
Odklad platnosti o ďalšie dva roky by taktiež, paradoxne, nemal priniesť efekt výrazne nižších cien za odpad pre obce a mestá, keďže prevádzkovatelia skládok s novou technológiou im nebudú môcť účtovať ceny platné pred plánovanou úpravou odpadu.
Vypnuté stroje na úver
V prípade účtovania nižších cien by sa totiž mohli dostať do finančných problémov a mohol by hroziť kolaps systému vo viacerých regiónoch.
"Prevádzkovateľ skládky, ktorý ročne spracuje napríklad 25 000 ton odpadu a investoval do technológií na úpravu odpadu približne 1 milión eur, nebude vládať pri vypnutých strojoch investíciu splácať. Súčasne platí, že ak nebude prevádzkovateľ skládky odpad upravovať, bude pravdepodobne čeliť riziku, že sa po kontrole zo strany Európskej únie dostane jeho zariadenie na zoznam skládok určených na uzatvorenie," vysvetlil Chovanec.
Slovensko by tak mohlo od nového roka fungovať v duálnom režime, keď mnohé skládky neupravený odpad nebudú môcť prijímať a upravený odpad nebudú chcieť obce a mestá zaplatiť, pretože ich k tomu nezaväzuje žiadna legislatívna povinnosť.
Združenia v odpadovom hospodárstve apelujú na ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS), aby situáciu v sektore zachránil.
Ministerstvo sa odvoláva na parlament
Taraba mal podľa rezortu životného prostredia pripravené riešenie, ktoré odsúhlasilo Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), Hospodárska a sociálna rada SR aj vláda SR.
"Ministerstvo životného prostredia preto nenesie žiadnu zodpovednosť za iniciatívny návrh vládnych poslancov, pre ktorý bola opätovne odložená povinná úprava komunálneho odpadu pred skládkovaním. Envirorezort pod Tomášom Tarabom bude maximálne súčinný spoločne so ZMOS-om pri riešení tohto problému, ktorý však vznikol na pôde parlamentu a nie na rezorte životného prostredia," uviedol rezort v reakcii na združenia v odpadovom hospodárstve.
Taraba by mal v súčasnosti pokračovať v účasti na odborných debatách so združeniami pri nastavovaní novej legislatívy.
Mestá chcú zastavenie chaosu
Únia miest Slovenska reagovala, že chaotické rozhodnutia štátu v súvislosti so zavádzaním mechanicko-biologickej úpravy odpadov spôsobujú výraznú neistotu pre samosprávy, ktoré sa na zavedenie tejto povinnosti niekoľko mesiacov pripravujú. Vyzýva preto vládu, aby okamžite konala.
Únia žiada vládu, aby na najbližšom zasadnutí definitívne a záväzne schválila nariadenie o poplatkoch za ukladanie odpadov na skládky, ktoré bude platiť od 1. januára 2025.
Je to kľúčový krok pre mestá, aby mohli dokončiť prípravu svojich rozpočtov na budúci rok. Bez týchto informácií nie sú schopné určiť výšku poplatkov za komunálne odpady a zohľadniť to v rozpočtoch. Chaotické rozhodnutia majú pritom nielen právne a administratívne, ale aj finančné dôsledky.
"Tento vývoj je úplne neakceptovateľný. Mestá sú v prípravných fázach, mnohé už vyhlásili verejné obstarávanie na služby spojené s úpravou odpadu. Rozhodnutie vlády o odklade povinnosti a následné zrušenie schváleného nariadenia len pridáva ďalší chaos. Mnohé samosprávy sa nachádzajú v zúfalej situácii," zdôrazňuje prezident ÚMS Richard Rybníček.
Považuje za nespravodlivé, aby tie mestá, ktoré sa poctivo pripravovali, čelili ďalším komplikáciám a nezodpovednému prístupu zo strany štátu.
Vzniknutú situáciu nepovažuje únia za férovú voči Bratislave a Košiciam, ktoré svoj odpad zhodnocujú v spaľovniach. Ich obyvatelia majú podľa nej dlhodobo vyššie poplatky, ako v iných samosprávach, ktoré odpad ukladajú na skládky za oveľa výhodnejších podmienok.
