Lyže značky Sulov, takzvané súľovky, mala za socializmu na nohách väčšina lyžiarov na Slovensku. V Československu im konkurovali len výrobky zo závodu Artis v Novom Meste na Morave a veľmi zriedkavo dovozové „elanky“ (z vtedajšej Juhoslávie).
Ako mnohé iné produkty socialistického hospodárstva, ktoré sa kedysi tešili takmer monopolnému postaveniu, aj súľovky čakala po Nežnej revolúcii lavína konkurencie zo západných krajín. Napokon ich pochovala, hoci kultová značka prežila.
Príbeh lyží značky Sulov opisujeme v ďalšej časti seriálu Made in Czechoslovakia, venovaného kultovým výrobkom a značkám, ktorých korene siahajú do čias spoločného česko-slovenského štátu.
Naštartovali masové lyžovanie
Lyže začal v Bytči v polovici 50. rokov minulého storočia vyrábať národný podnik Drevoindustria Súľov. O dekádu neskôr k nim pribudla aj sériová produkcia sánok a hokejok.
V polovici 60. rokov už závod chrlil 300 párov lyží denne. Sortiment bol pomerne široký, zahŕňal desať druhov lyží, každý v siedmich veľkostiach.
Lyže vtedy stáli okolo 650 korún a za lyžiarske topánky ste zaplatili ďalších päť stoviek. Na lyžiarsku výbavu teda padla značná časť vtedajšej výplaty. Teoreticky ste si ju mohli aj požičať. Fabriky vo veľkom organizovali lyžiarske zájazdy, štát podporoval masové lyžovanie povinnými školskými kurzmi.
V Bytči vyrábali desať druhov lyží. (zdroj: TASR)Dá sa povedať, že súľovky naštartovali masové lyžovanie v Československu. A rastúci dopyt si vyžiadal zvyšovanie výroby. V roku 1969 sa v Bytči vyrobilo 90-tisíc párov lyží, 110-tisíc saní a 400-tisíc hokejok.
Menšia časť bola dokonca určená na export, do Škandinávie, Francúzska, Rakúska a západného Nemecka.
Let z Prahy do Košíc trval šesť hodín, ich lietadlá unášali do Nemecka. ČSA zničili rivali Čítajte Zlepšováky zo Západu
Ešte na začiatku 70. rokov sa súľovky vyrábali čisto z dreva. Trendy v tomto odvetví však už smerovali k ľahšiemu laminátu. Zvyšovali sa nároky spotrebiteľov na kvalitu lyží, ale aj na viazanie.
Drevoindustria mala vlastné vývojové stredisko, ktoré sledovalo trendy producentov svetových značiek zo Západu. V centrálne plánovanom hospodárstve sa síce inovácie presadzovali ťažšie, ale napokon sa to bytčianskemu podniku podarilo.
Výsledkom boli pololaminátové lyže Olympie, laminátové Brilant či detské Sulov Prince, na ktorých sa učilo lyžovať azda každé dieťa v Československu. Populárne boli aj boby Šampión.
Najkvalitnejšie výrobky exportovali na Západ. (zdroj: TASR)Ďalším míľnikom boli lyže Sulov Aluglas a Dynaglas, ktorých výrobu rozbehli v Bytči v polovici 70. rokov v licencii s rakúskou firmou Hagan. Mali jaseňovo-osikové kompozitné jadro obalené v plaste, čo zlepšilo stabilitu a bezpečnosť používateľov lyží.
Zásadne sa zmenilo aj viazanie lyžiarok. Pôvodné viazanie Kandahár fixovalo topánku pomocou oceľových laniek, ktoré pri jazde dole kopcom často zlyhali, čo viedlo k pádu lyžiara. Kandahár na súľovkách postupne nahradilo kvalitnejšie a bezpečnejšie viazanie Marker, dovážané zo západného Nemecka.
V roku 1981 Drevoindustria vyrobila 110-tisíc párov lyží, 145-tisíc saní a 710-tisíc hokejok. To bol nárast za dekádu o desiatky percent. Tržby podniku presiahli 90 miliónov korún.
