V piatok 5. januára 2024 zažilo 177 cestujúcich letu z Oregonu do Kalifornie drámu na palube. Krátko po vzlietnutí sa vo výške piatich kilometrov na Boeingu 737 Max odtrhla záslepka núdzových dverí.
Tento incident zapadá do série udalostí z posledných mesiacov, počas ktorých americký výrobca lietadiel zápasil s ťažkosťami na viacerých frontoch. Za sebou má jeden z najhorších rokov vo svojej histórii. Akcie Boeingu od začiatku januára odpísali vyše 40 percent.
Radšej s Muskom
V auguste do firmy nastúpil nový šéf a letecký veterán Kelly Ortberg. Z Floridy sa presťahoval do Seattlu, aby bol bližšie k zamestnancom.
Kelly Ortberg (zdroj: Boeing)„Potrebujeme byť v továrňach a v našich inžinierskych laboratóriách. Musíme vedieť, čo sa deje,“ povedal s narážkou na prechádzajúci manažment, ktorý sa primárne venoval finančným výkazom a zanedbal kvalitu produkcie.
Ortberg musel okamžite hasiť viaceré šlamastiky. Okrem pošramotenej reputácie to bola zastavená produkcia najpredávanejšieho lietadla 737 Max. Problémy v dodávateľskom reťazci zasa spomalili výrobu väčšieho modelu 787 Dreamliner. Opakovane sa tiež odložila dodávka prvých lietadiel 777x, ktoré mali pôvodne byť v prevádzke už v roku 2020.
Okrem toho, Boeing zažil doslova vesmírnu hanbu. Kozmická loď Boeing CST-100 Starliner dopravila 6. júna na Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS astronautov Butcha Wilmora a Suni Williamsovú.
Misia, ktorá mala trvať osem dní, sa pre problémy s únikom paliva a zlyhaním navádzacích dýz skončila fiaskom.
Hoci Boeing sa snažil presvedčiť, že Starliner je bezpečný, americká vesmírna agentúra NASA sa rozhodla, že astronauti sa vrátia na Zem v lodi Dragon od konkurenčnej spoločnosti SpaceX miliardára Elona Muska. To sa však stane zrejme až vo februári 2025.
Wilmore a Williamsová tak budú vo vesmíre o osem mesiacov dlhšie, ako sa plánovalo. Starliner sa bez posádky vrátil na Zem začiatkom septembra.
Drahý štrajk zamestnancov
Šéf Boeingu si ani potom nevydýchol, pretože 13. septembra ohlásilo štrajk 33-tisíc zamestnancov firmy, teda pätina z celkového počtu. Vo fabrikách v štáte Washington, kde sa montuje 737 Max, sa zastavila výroba.
Obe strany sa dohodli až v novembri, keď firma sľúbila zamestnancom zvýšenie platov v nasledujúcich štyroch rokoch o 38 percent. Štrajk stál Boeing 2,7 miliardy dolárov, a to v čase, kedy sú jeho financie pod značným tlakom.
V treťom štvrťroku firma zaknihovala stratu 6,2 miliardy dolárov, kým pred rokom bola na úrovni 1,6 miliardy dolárov.
Manažment oznámil, že v budúcom roku bude pokračovať v pálení hotovosti a firma musí prejsť ozdravením. Jej súčasťou bude prepustenie 17-tisíc zamestnancov.
