Bitcoin zažíva po amerických prezidentských voľbách poriadnu divočinu. Jeho cena už narazila na magickú hranicu 100-tisíc dolárov, čo si pred pár mesiacmi trúfal predpovedať len málokto.
Najznámejšia kryptomena každý deň posúva hodnotu na nové rekordy a zdá sa, že neexistujú výraznejšie faktory, ktoré by ju mohli zabrzdiť. Rast bitcoinu je výsledkom dokonalej búrky faktorov v relatívne krátkom čase.
Aby sme pochopili súčasnú hodnotu bitcoinu, je dobré si ju porovnať s trhovou kapitalizáciou najväčších firiem či zlata, keďže o bitcoine sa básni ako o digitálnom zlate.
Hodnota všetkého vyťaženého zlata sa odhaduje na 18 biliónov dolárov, kým hodnota 19,9 milióna vyťažených bitcoinov presiahla dva bilióny dolárov, takže na skutočné zlato ešte bitcoin z hľadiska trhovej hodnoty nedosiahol. Pri firmách je to už iná káva.
Bitcoin má vyššiu hodnotu ako takmer všetky veľké spoločnosti. Nedávno predbehol najväčšiu ropnú spoločnosť na svete Saudi Aramco, technologický gigant Alphabet (Google) a e-commerce lídra Amazon. Vyššiu hodnotu ako bitcoin majú len Nvidia, Apple a Microsoft.
Ak by chcel bitcoin predbehnúť Nvidiu (3,6 bilióna dolárov), jeho cena by musela narásť nad 180-tisíc dolárov. Donedávna nerealistické, dnes vcelku predstaviteľné. Vitajte v kryptománii.
1. Prečo bitcoin rastie?
Znovuzvolenie Donalda Trumpa do prezidentského kresla je návratom sveta kryptomien na výslnie. Počas volebnej noci, keď sa ukázalo, že republikánsky nominant vyhral voľby, cena bitcoinu vyskočila o desať percent. Ďalšie zisky pridal, keď sa zistilo, že republikáni ovládli aj Senát.
Od polovice októbra najväčšia kryptomena vzrástla o 70 percent. Nerástol však len bitcoin, ale celý kryptosvet, ktorý zahŕňa ethereum a tisícky ďalších stablecoinov. Sumárna hodnota kryptomien v priebehu októbra a novembra poskočila z dvoch na 3,5 bilióna dolárov.
V prípade bitcoinu ide o fantastický obrat investičného aktíva, ktoré mnohí v rokoch 2022 a 2023 zahrabávali pod čiernu zem. Vtedy bitcoin klesol až na 15-tisíc dolárov, teda šestinu súčasnej úrovne.
Dôvodom bola vysoká inflácia, ktorá dohnala americkú centrálnu banku Fed k zvyšovaniu úrokových sadzieb, čo rizikovým aktívam, ako je bitcoin, nevyhovuje.
Situáciu ešte vyostrili bankroty kryptofiriem. Bola medzi nimi aj jedna z najväčších kryptobúrz na svete FTX (napríklad v Česku skrachoval kryptoprojekt Xixoio).
Americká komisia pre cenné papiere a burzy (SEC) pred kryptomenami varovala a zvýšila nad nimi dohľad. Európska centrálna banka tvrdila, že kryptomeny sú nástrojom zločinu a bitcoin má nulovú hodnotu.
Obrat nastal, keď sa inflácia dostala na normálnejšie úrovne a Fed znížil úroky, čo u investorov podporilo rizikový apetít. SEC po rokoch váhania a súdnych sporov v januári 2024 povolil vznik spotových bitcoinových ETF fondov.
