BRATISLAVA. Počet zamestnancov napojených na verejný rozpočet za uplynulých 15 rokov potichu vzrástol o viac ako 100-tisíc.
Upozornila na to Republiková únia zamestnávateľov s tým, že takýto objem pracovníkov predstavuje náklad na úrovni troch miliárd eur zo štátnej kasy.
Únia zamestnávateľov zároveň upozorňuje, že v kontexte konsolidácie verejných financií je nevyhnutné odstrániť prebytočnú zamestnanosť vo verejnej správe, vďaka čomu by štát ušetril sám na sebe a nemusel by opakovane a neudržateľne zvyšovať dane pre domácnosti a podniky.
Pre verejný sektor pracuje každý piaty človek
Zamestnávatelia poukazujú na to, že verejný sektor na Slovensku zamestnáva podľa údajov Eurostatu 469-tisíc osôb vrátane tzv. dohodárov. Každý piaty človek zamestnaný na Slovensku tak pracuje práve vo verejnom sektore.
V posledných rokoch sa Slovensko dokonca dostalo v podiele zamestnaných vo verejnom sektore nad priemer krajín Európskej únie (EÚ).
„Od roku 2009 zamestnanosť vo verejnej správe neprestajne rastie, a to bez reálnej potreby vyšších výkonov. Nikto tento nárast nebrzdí a nerealizujú sa ani dostatočné opatrenia na zefektívnenie výkonu činností, ktoré by umožnili pokles zamestnanosti pri zachovaní nevyhnutných činností verejnej správy,“ zdôraznil Miroslav Kiraľvarga, prezident Republikovej únie zamestnávateľov.
Firmám chýbajú ľudia. Potrebujú zamestnať viac cudzincov Čítajte Nárast počtu zamestnancov platených štátom sa podľa hlavného ekonóma Republikovej únie zamestnávateľov Alexandera Karšaya snažia kompetentní relativizovať tvrdeniami, že niektoré subjekty boli „len preradené do verejnej správy“, avšak verejne zdôvodnený nárast zamestnanosti kvôli týmto preradeniam je len približne 60-tisíc osôb.
„Zamestnanosť vo verejnej správe teda postupne rastie,“ skonštatoval Karšay s tým, že značné náklady štátu tak predstavujú práve mzdové náklady na jeho zamestnancov.
Štát navyšoval mzdy
Podiel priemernej mzdy vo verejnom sektore k súkromnému sektoru tak postupne rástol a v roku 2022 dosiahol úroveň mediánu EÚ.
V dôsledku toho podľa Karšaya zarábali zamestnanci vo verejnej správe v priemere o 11 percent viac ako zamestnanci v súkromnom sektore.
Takýto rozdiel je z hľadiska EÚ a aj podľa zistení Útvaru hodnoty za peniaze úplne štandardný aj z dôvodu, že vo verejnej správe pracuje relatívne viac ľudí s vyšším vzdelaním. V rokoch 2023 a 2024 však už rástli mzdy vo verejnom sektore na Slovensku výrazne viac ako v súkromnom sektore.
Ekonóm ďalej pripomína, že zatiaľ čo priemerná mzda bola v roku 2022 len o 11 percent vyššia ako v súkromnom sektore, celkové náklady práce na zamestnanca až približne o 20 percent, čo znamená, že vo verejnom sektore sú štedrejšie dobrovoľné sociálne príspevky zamestnávateľov.
„Preto je pre najbližšie roky 2025 až 2027, poznačené konsolidáciou, namieste šetrenie zo strany štátu práve v tejto oblasti,“ uviedol Karšay.
Mínus 100-tisíc ľudí, plus tri miliardy
Odstránenie prebytočnej zamestnanosti by podľa Republikovej únie zamestnávateľov výrazne pomohlo s ozdravovaním verejných financií, bez neustáleho zavádzania nových daňových povinností a zvyšovania už existujúcich.
„Štát si dal za cieľ ušetriť balík v objeme sedem miliárd eur. Za realizovateľné považujeme zníženie zamestnanosti o 100-tisíc ľudí, čo by verejný rozpočet trvale odbremenilo až o tri miliardy eur. Zbytočne obsadené miesta vo verejnom sektore škodia všetkým: výkonu ekonomiky a firiem, verejnému rozpočtu, občanom, aj samotným zamestnaným na neproduktívnej pozícii. Vďaka masívnym odchodom do dôchodku môže redukcia pracovných miest vo verejnom sektore prebehnúť aj bez prepúšťania, pričom je však nevyhnutné ju manažérsky riadiť,“ vysvetlil Vladimír Bakeš viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov.
Regionálna diferenciácia platov
Zamestnávatelia združení v Republikovej únie zamestnávateľov zároveň uvádzajú návrhy konkrétnych opatrení na zníženie zamestnanosti a mzdových nákladov vo verejnom sektore.
Do budúcnosti je podľa Republikovej únie zamestnávateľov potrebné monitorovať vývoj miezd na konkrétnych pozíciách verejného sektora a dbať na to, aby sa príliš neodlišovali od porovnateľných pozícií v súkromnom sektore za účelom stabilizácie pracovnej sily vo verejnej správe.
„Máme za to, že platy vysokokvalifikovaných zamestnancov v štátnej správe, učiteľov a pracovníkov v sociálnych službách je potrebné zvýšiť na medzinárodne štandardnú úroveň. Platy vo verejnej správe diferencovať aj z regionálneho hľadiska a komplexne sa pozrieť na to, ktoré pozície sú prebytočné, a takéto škrtať. Jednou z účinných alternatív by bolo aj zásadné zníženie počtu zamestnancov verejnej správy pri reorganizácii procesov a väčšom využití moderných technológií,“ povedal Bakeš.
Zamestnávatelia takisto zdôrazňujú, že nezáleží na tom, či sa jedná o políciu, školstvo, samosprávu, štátnu správu alebo štátne podniky. Ak je rezerva a prebytočná zamestnanosť v akejkoľvek inštitúcii, musí byť podľa Republikovej únie zamestnávateľov eliminovaná.
V opačnom prípade Slovensko doslova vyhadzuje verejné zdroje z okna a pripravuje sa o produktívny príspevok týchto pracovných síl v sektoroch a pozíciách, kde by boli naozaj prospešné a uplatnili svoje schopnosti.
