Celkové tržby 16 analyzovaných maloobchodných reťazcov stúpli vlani o 9,4% na 8,9 miliardy eur. Rástli pomalšie než v predchádzajúcom roku, no v dôsledku stále levitujúcej inflácie oveľa rýchlejšie, ako boli maloobchodníci zvyknutí do roku 2021.
Pre porovnanie s inými kľúčovými segmentami maloobchodu, rýchlejšie ako reťazcom podrástol vlani obrat drogériám či predajcom elektroniky. Obchodníci s odevmi alebo nábytkom rástli pomalšie. Nuž a tržby hobbymarketov, a najmä stavebnín, dokonca klesali.
Analýza maloobchodných reťazcov
Analýzu maloobchodných reťazcov FinStat tento rok rozšíril na všetky obchodné siete, ktorých maloobchodný obrat prevyšuje 25 miliónov eur a ktorým na pultoch prevláda potravinársky sortiment. Chýba len menší Makos operujúci na severovýchode Slovenska, ktorý výsledky za posledné účtovné obdobie zverejní zrejme začiatkom budúceho roka.
K siedmim najväčším sieťam FinStat do analýzy zaradil aj deväť ďalších hráčov, ktorí tržbami nesiahajú k pôvodnej stomiliónovej hranici.
Tržby nefinančných spoločností v SR v roku 2023 presiahli 282 miliárd eur. Toľko peňazí utŕži Apple, najväčšia firma na svete podľa trhovej kapitalizácie, za tri kvartály. Presne deväť percent z tržieb slovenských podnikov tvoril maloobchod (vrátane lekární a predaja pohonných hmôt). Zinkasoval najviac po veľkoobchode a automobilovom priemysle a len o čosi viac ako celá energetika.
Analyzované reťazce sa na obrate maloobchodu podieľajú len niečo vyše tretinou, no tri najväčšie zahraničné siete sa nachádzajú hneď v druhej desiatke najziskovejších nefinančných podnikov podľa zisku EBITDA (prevádzkový zisk zvýšený o odpisy a znížený o zisk z predaja majetku a materiálu) a patria zároveň aj k najväčším platiteľom dane z príjmov v slovenskej ekonomike.
Napriek historicky rekordnému nominálnemu tempu rast tržieb reťazcov v uplynulých dvoch rokoch zaostával za priemernou infláciou (o 1,7 percentuálneho bodu v roku 2022, resp. o 1,1 bodu v roku 2023). Medzi rokmi 2018 a 2021 pritom ich tržby stúpali 1,5- až trikrát rýchlejšie než spotrebiteľské ceny.
Vo všetkých nominálnych i pomerových parametroch dominuje sieťam nemecký Lidl. Jeho sesterský Kaufland predstihol britského konkurenta už aj v celkových tržbách. No Tesco sa mu revanšovalo tým, že ho vlani preskočilo v čistom zisku.
V tržbách sa táto dvojica síce túli so skupinou Coop Jednota, ktorú tvorí 25 samostatných spotrebných družstiev so spoločnou marketingovou strechou, hoci v pomerových ukazovateľoch pred ňou Kaufland i Tesco majú stále veľký náskok.
Trhová päťka, rakúska Billa, si ide svoju strednú ligu, na ktorú z opodiaľ hľadí celý zvyšok trhu (vrátane menších domácich sietí Terno a Milk-Agro).
Väčší ako Terno
Keďže FinStat tento rok znížil spodnú hranicu maloobchodného obratu pre zahrnutie reťazcov do analýzy zo sto na 25 miliónov eur, do hodnotenia vstúpili s ďalšími piatimi menšími hráčmi (Koruna, 1. day, Yeme, Omida a Dekort) aj štyria maloobchodní členovia nákupnej aliancie CBA - Nitrazdroj, Sintra, Komfos a Ko.Ma.Co-sk.
Dopĺňajú ich aj tri veľkoobchodné spoločnosti GVP, CBA Verex a Karmen - veľkoobchod potravín. Tržby sedmičky za nákup tovaru dosahujú 440 miliónov eur, no odhadom prinajmenšom štvrtina sa týka veľkoobchodnej činnosti.
Členovia aliancie zamestnávajú spolu 3340 ľudí a ich čistý zisk dosiahol vlani 14,7 milióna eur.
Keďže CBA nereagovala na výzvy FinStatu o vyčíslenie maloobchodného obratu jej členov, v analýze ju nemôžeme hodnotiť ako homogénne zoskupenie, ako sa to dá pri 25 družstvách Coop Jednota, ani komentovať aspoň jej maloobchodný biznis. Štyrom maloobchodným členským firmám CBA, ktoré prevádzkujú spolu 112 predajní, sa preto venujeme individuálne.
Spoločnosť Labaš v súčasnosti zamestnáva zhruba 1700 pracovníkov a stará sa o 34 supermarketov Fresh Plus, najmä v Košiciach a ich okolí. Keďže viac než polovicu jej tržieb predstavuje veľkoobchod, ktorý zamestnáva oveľa menej ľudí a vykazuje aj nižšie obchodné marže než maloobchodný biznis, do analýzy maloobchodných reťazcov ju logicky nezahŕňame (a z rovnakého dôvodu neanalyzujeme ani stratový veľkoobchodný reťazec Metro Cash & Carry s celkovými tržbami prevyšujúcimi 536 mil. eur).
Labaš však v poznámkach k účtovnej závierke vyčísľuje svoje maloobchodné a veľkoobchodné tržby poctivo. Jeho maloobchodný obrat vlani poskočil o viac než pätinu nad 185 miliónov eur. A spolu so sesterskou firmou Potraviny Fresh, ktorá pasie franšízovú sieť nezávislých predajní, vykázali vlani čistý zisk za bezmála 14 miliónov eur.
Potraviny pod logom Fresh prevádzkuje aj viac než 600 spolupracujúcich franšízistov, ktorí vlani podľa informácií od spoločnosti Potraviny Fresh nakúpili z veľkoskladov Labaša tovar za bezmála 87 miliónov eur (medziročne o pätinu viac).
To by pri priemernej 20-percentnej obchodnej prirážke znamenalo maloobchodný obrat franšízingových partnerov prevyšujúci 100 miliónov eur a maloobchodný obrat celej aliancie Fresh blížiaci sa k 300 miliónom eur.
Presnejšie ho odhadnúť nemožno. Franšízingoví partneri sú živnostníci, ich hospodárske výsledky nie sú v registri účtovných závierok verejne prístupné. Navyše, tovar nenakupujú iba od Labaša, ale aj od iných veľkoobchodníkov či priamo od výrobcov.
Približne porovnateľný maloobchodný biznis aliancie CBA aj zoskupenia Fresh tak každý samostatne prevyšuje obrat stredne veľkého domáceho reťazca Terno Real Estate, ktorý v 130 predajniach Terno a Moja Samoška a v 30 predajniach Kraj utŕžil vlani 231 miliónov eur. Ale ani dovedna nedosahujú také tržby, aké vykazuje najmenší zahraničný reťazec Billa (vyše 850 mil. eur v 160 predajniach).
Hviezdny moment Makosu
Identifikované maloobchodné tržby aliancie Fresh rástli dvakrát rýchlejšie ako priemer analyzovanej šestnástky. Tú vlani potiahlo najmä 130 prevádzok siete Koruna, vyše 240 obchodov trhových lídrov Lidl a Kaufland, bezmála dvetisíc predajní najväčšej domácej siete Coop Jednota či tandem Dekort a Omida, ktorý má v Košiciach a Prešove 14 obchodov Klas a Duett.
Naopak, podpriemerný rast obratu vykázalo britské Tesco (163 prevádzok), Terno a traja zo štyroch maloobchodných členov CBA.
Medziročný útlm tržieb zaznamenalo len prešovské Milk-Agro (180 predajní), ktoré si na východe Slovenska produkuje aj vlastný sortiment mliečnych výrobkov pod značkou Sabi, a Slovenský potravinársky priemysel prevádzkujúci bratislavskú sieť potravín Yeme (naposledy reportovaný účtovný rok sa mu skončil 30. októbra 2023).
Do analýzy reťazcov FinStat nezahrnul firmu GVP, ktorá si do maloobchodu urobila predvlani jednorazový výlet z veľkoobchodu. Ani masívne dotované Domäsko, ktorému v portfóliu prevláda hlavne spracovanie hydinového mäsa a do maloobchodu sa samo zaradilo iba v roku 2022.
A nemohol do analýzy zahrnúť ani menší reťazec Makos. Ten v okresoch Bardejov, Svidník a Stropkov prevádzkuje 20 predajní, zamestnáva vyše tristo ľudí a v naposledy reportovanom účtovnom období (k 30.6.2023) zarobil vďaka 21,5-percentnému výskoku tržieb skoro 1,2 milióna eur po zdanení.
Taký čistý profit mu môže závidieť polovica hodnotenej kohorty. Zrejme v januári sa dozvieme, či sa výkon Makosu poradilo v účtovnom roku skončenom k 30.6.2024 aspoň udržať.
Stagnujúca marža
Prakticky rovnako rýchlo ako tržby vzrástla vlani reťazcom aj ich obchodná marža, ktorá predstavuje rozdiel medzi tržbami za tovar a nákladmi na jeho obstaranie. Hovorí, ako silný je podnik v obchodnej činnosti a koľko peňazí z obchodovania získava na krytie ďalších nákladov a zisku.
V tomto ukazovateli neohrozene dominovalo Tesco. Do roku 2019, keď ho predbehol najprv Lidl a v nasledujúcom prvom pandemickom roku aj sesterský Kaufland.
V rovnakom období Terno predstihlo Milk-Agro. Títo dvaja hráči tvoria pritom spolu väčšiu obchodnú maržu ako všetky ostatné reťazce s individuálnym obratom od 25 mil. do 100 mil. eur dohromady.
Obchodnú maržu možno vyčísliť aj ako percentuálny podiel na tržbách za tovar. Hovorí, koľko centov z každého utŕženého eura za predaj tovaru získa obchodník na krytie nákladov a zisku.
V roku 2022 sa ale priemerná obchodná marža, napriek rekordnému nárastu tržieb ťahaných potravinovou infláciou, prepadla o 0,6-percentného bodu na 26,2%. Rýchlo totiž obchodníkom rástli aj náklady na obstaranie tovaru.
V pretrvávajúcom inflačnom prostredí sa obchodná marža vlani vôbec nezmenila. Z každého utŕženého eura za predaj tovaru si tak obchodníci na krytie nákladov a profitu ukrojili 26,2 centa.
Keďže Tesco si vlani k obchodnej marži pol percentného bodu pridalo, Lidl stagnoval a Kaufland po predvlaňajšom poklese o 1,4 bodu prišiel o ďalší bod, vedúca trhová trojka sa v obchodnej marži zladila na úrovni 26,6%.
Výraznejšie nad priemer trhu sa vyšponovala Billa, ale hlavne dvojica domácich reťazcov Yeme a Terno, ktorá však tento masívny potenciál nedokázala premeniť na viditeľnejší profit.
Milk-Agro síce obchodnou maržou (34,7%) o hlavu vyčnieva nad trhom, no napriek racionalizácii v zamestnanosti sa mu nedarí dopracovať aspoň k takým ziskom, aké vytváralo pred pandémiou.
Ak by niekomu uvedené obchodné marže reťazcov pripadali prehnané, môže si ich porovnať s inými segmentami maloobchodu. Kým v predaji elektroniky alebo tlače a tabaku sa pohybujú nad desiatimi percentami a v regulovanom lekárenstve tesne pod 19%, v drogériách alebo obchodoch s odevmi prevyšujú obchodnú maržu v reťazcoch o polovicu. A v predaji nábytku sú oproti priemeru menších maloobchodných sietí prakticky dvojnásobné.
Všetci v čistom pluse
Obchodná marža slúži obchodníkom na financovanie nákupov od externých dodávateľov, na úhradu miezd, odpisov, finančných nákladov a priamych daní. Vlaňajšok bol prvý rok po dlhom čase, keď všetkým analyzovaným obchodníkom zostal po odrátaní nákladov aj kladný hospodársky výsledok.
Do roku 2022 ziskovú bilanciu reťazcov hyzdilo hlavne Terno, ktoré generovalo miliónové straty ročne. Z investovaného kapitálu prevyšujúceho 93 miliónov eur prejedlo už dve tretiny. Vlani síce stále evidovalo stratu pred zdanením, no vďaka odloženej dani z príjmov si zaknihovalo aspoň účtovný čistý zisk.
Z mínusov sa vymanil aj malý košický tandem Dekort a Omida. A len s odretými ušami sa pre útlm obratu a napriek zníženiu priemerného počtu zamestnancov o desatinu udržalo v pluse Yeme.
Napriek zlepšeniu viacerých pomerových ukazovateľov prepočítaných na zamestnanca (napríklad obchodná marža alebo EBITDA), Milk-Agro, Terno, Yeme a košická dvojica Dekort a Omida patria v čistej rentabilite tržieb k najmenej výkonným reťazcom na trhu. A ďaleko pod priemerom trhu, ktorý ťahá vedúca zahraničná trojka, sú nielen všetci ostatní malí hráči, ale aj veľké siete ako Billa či Coop Jednota.
Kým družstevníci premenia na čistý zisk v priemere už takmer dva centy z každého utŕženého eura, rakúska sieť zatiaľ iba 1,4 centa. Aj Billa pritom vlani prepustila pár desiatok pracovníkov, čím sa dostala na úroveň zamestnanosti pred pandémiou. Napriek tomu jej osobné náklady poskočili o osminu a o pätinu stúpli aj odpisy. Napokon zaknihovala rekordný čistý zisk, no len kozmetické zlepšenie rentability tržieb.
Výrazne si v čistom zisku i jeho rentabilite polepšila britská sieť. V oboch parametroch predstihla Kaufland. Ziskové "vlnenie", čiže pravidelné striedanie vyššej a nižšej profitability, však Tesco docieľuje tým, ako sa účtovne hrá s opravnými položkami k majetku.
Kým v roku 2022 opravné položky masívne tvorilo a znižovalo si tak prevádzkový i konečný výsledok, vlani ich rozpustením profity prifúklo. Vďaka tomu na čistý zisk premenilo už bezmála päť centov z každého utŕženého eura. Hoci aj tak zaostáva za svojimi lepšími rokmi 2021 a 2019 a najmä rokom 2017 (6,5%).
Nezabúdať na dane!
Lidl a Kaufland sú verejné obchodné spoločnosti (Lidl od aktuálneho účtovného roka 2024 je už s.r.o.). Neplatia teda daň z príjmov priamo. Vo výsledovke vykázaný "čistý" zisk preto treba očisťovať o dane z príjmov, ktoré do štátneho rozpočtu odvádzajú za oba reťazce ich zahraničné matky.
Tie za uplynulé účtovné obdobie uhradili Finančnej správe zhruba 56 miliónov eur, dvaapolkrát viac ako Tesco, ktoré mimochodom ako jediné z väčších reťazcov eviduje Finančná správa ako "menej spoľahlivý daňový subjekt".
Rovnako chabý index daňovej spoľahlivosti má už len prešovský Komfos a 1. day, sieť, ktorá predáva "darčekový" potravinársky sortiment.
Lidl a Kaufland tak vlani v čistom zarobili bezmála 200 miliónov eur. Skoro o polovicu viac ako všetky ostatné analyzované reťazce dovedna. Kým Kaufland na zisk premenil 4,1 centa z každého utŕženého eura, Lidl až šesť centov. Je to však o 0,8 centa respektíve o 1,1 centa menej ako v roku 2021, ktorý si ako rekordný zapísali oba sesterské reťazce.
Napriek miernemu poklesu pri nemeckom tandeme sa vlani priemerná rentabilita tržieb hodnotenej kohorty zvýšila o 0,2-percentného bodu na 3,7%. Nahor ju potiahlo Tesco, Koruna, Sintra či najmenší člen CBA Ko.Ma.Co-sk. A paradoxne aj Terno, ktoré sa nad nulu vyštveralo z hlboko záporných úrovní.
Len pre porovnanie, vyššiu rentabilitu ako obchodné reťazce vykazujú predajcovia odevov a nábytku. A zhruba rovnakú hobbymarkety a stavebniny, ktorým však padla medziročne skoro na polovicu.
A keď spomíname dane, medzi nefinančnými odvetviami patrí maloobchod k ich najväčším platcom. Vlani bol šiesty najvýznamnejší po energetike, veľkoobchode, automobilovom priemysle, chémii a IT spolu s telekomunikáciami. Z každého eura daní, ktoré do rozpočtu odviedli maloobchodníci (vrátane lekární a predajcov pohonných hmôt), pripadlo na analyzované reťazce 40 centov.
Najväčší chlebodarci
Popri celkovej ziskovosti si trhový primát drží nemecký tandem aj v zamestnanosti. Už druhý rok po sebe. Do roku 2021 najviac ľudí zamestnávalo 25 spotrebných družstiev Coop Jednota, ktoré operujú hlavne v menších sídlach a na slovenskom vidieku.
No kým družstevníkom zamestnanosť v ostatných dvoch rokoch stagnuje (nad hladinou 13-tisíc), Nemci len vlani nabrali vyše 500 ľudí. A od roku 2017 im pribudlo až 3400 nových zamestnancov. Dovedna evidujú skoro 14-tisíc pracovníkov a na celkovej zamestnanosti v branži sa podieľajú bezmála jednou tretinou.
Naopak, od roku 2017 Tesco 3500 ľudí prepustilo. Tých absorboval práve nemecký tandem. V roku 2019 ale skrachovali aj Potraviny Kačka (do ich akvizície poľským finančným investorom boli členom nákupnej aliancie CBA), ktoré poslali na dlažbu dvetisíc zamestnancov.
Väčšina z nich si prácu musela hľadať mimo šestnástku hodnotených reťazcov. Tie dnes zamestnávajú niečo vyše 43-tisíc ľudí, čo je bezmála o 1800 pracovníkov menej ako v roku 2017. Najväčší prepad sa však odohral v rokoch 2019 a 2020. Odvtedy zamestnanosť v sektore pomaly stúpa.
Napriek úbytku zamestnanosti v dôsledku krachu Kačky a kontinuálneho prepúšťania v Tescu celkové osobné náklady v branži neustále rastú. Od roku 2017 sa zvýšili o 57% a priemerné osobné náklady na zamestnanca sa zvýšili skoro o dve tretiny na bezmála 23-tisíc eur. Nad touto hranicou sú dnes všetci zahraniční hráči. Konkurenti so slovenským kapitálom sa s výnimkou Yeme krčia pod ňou.
Priemerná mzda v národnom hospodárstve dosiahla v roku 2023 úroveň 1430 eur. Väčšina reťazcov na túto hranicu nedosiahla.
Medzi najslabšie platiace reťazce patrí Milk-Agro. Nižšiu priemernú mzdu majú už len Makos a Koruna. Najväčšiu eviduje Yeme. To však podniká na najlukratívnejšom piesočku v Bratislave (a v Nitre), kde sú zároveň aj najvyššie životné náklady. Priemerná hrubá mzda v Yeme presiahla 1 800 EUR mesačne. Každý zamestnanec vygeneroval reťazcu čistý zisk na úrovni 244 EUR ročne.
Neplatí však, že čím drahšia je práca, tým menej zisku na zamestnanca firma vytvára. Priemerné platy v Lidli, Tescu a Kauflande boli vyššie ako priemer v ekonomike, no každý zamestnanec im generoval čistý profit vo vysokým tisíckach eur.
Kauflandu bezmála 10-tisíc eur ročne pri mzde 1 499 EUR mesačne, Tescu vyše 13-tisíc eur (mzda 1 583 EUR/m), sieti Ko.Ma.Co.sk bezmála 15-tisíc eur (mzda 1 307 EUR/m) a Lidlu dokonca 20-tisíc eur (mzda 1 519 EUR/m). Všetkým ostatným reťazcom zarobil každý zamestnanec v priemere stovky či nanajvýš nižšie tisícky eur ročne.
Kto zarobil na inflácii?
Médiá, ale hlavne populistickí politici v uplynulých dvoch rokoch hľadali, kto v biznise s potravinami najviac "parazitoval" na akcelerujúcej inflácii. Tá bola pritom dôsledkom uvoľnenej menovej politiky a v postpandemickom období aj z reťaze odtrhnutej rozpočtovej politiky. A výrazne k nej prispela explózia cien kľúčových komodít, ktorú naštartovala pandémia a umocnila ruská invázia na Ukrajine.
Prsty politikov mierili a priori na maloobchodníkov. Tým však v roku 2022 pri rekordnej inflácii zisk v podstate stagnoval a obchodné marže dokonca klesli.
Nárast čistého profitu sa odohral hlavne v agrobiznise, kde z dramatického zdražovania agrokomodít ťažili hlavne štedro dotovaní pestovatelia obilia. Čistý zisk sa pôdohospodárom medziročne prakticky zdvojnásobil.
V roku 2023 síce reťazcom celkový zisk narástol. Ale výraznejší prírastok zaznamenali spracovatelia potravín. Naopak, prvovýroba sa v ziskovosti prepadla dokonca pred rok 2021.
Akokoľvek dramaticky to vyzerá, pri pohľade na pomerové ukazovatele (rentabilita tržieb či podiel čistého zisku odvetvia na jeho pridanej hodnote) sa všetky tri sektory zošikovali na podobných hodnotách.
Z čoho vyplýva, že z cenových pohybov ťažili vlani všetky tri stupne potravinárskeho reťazca približne rovnako.
