V roku 2015 bol Janis Varufakis celebritou. Stal sa ministrom financií vo vláde krajne ľavicovej strany Syriza, ktorá v Grécku zvíťazila vo voľbách. Označoval sa za marxistu, tvrdil, že kapitalizmus je odsúdený na zánik. Bol tvárou frustrácie Grékov, ktorú priniesla kríza do ich životov.
Aby Grécko nezbankrotovalo, takzvaná Trojka (Európska únia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond) mu v rokoch 2010 až 2012 požičala celkovo 289 miliárd eur.
Podmienkou boli konkrétne kroky na skresanie dlhu a reformy. Znížili sa mzdy a dôchodky, HDP klesol o tretinu. Naopak, dane sa zvýšili, nezamestnanosť vyskočila na 28 percent. Mladí Gréci si doma nedokázali nájsť prácu a z krajiny emigrovalo pol milióna ľudí.
Varoufakis vystupoval proti škrtom, ktoré označoval ako „fiškálny waterboarding“. Hlásal, že medzinárodní veritelia umučia Grécko na smrť. Opakoval, že úvery, ktoré dostalo, sa nedajú splatiť „ani za milión rokov“, a požadoval, aby mu Trojka väčšinu dlhov odpustila.
V roku 2015 Grécko nezaplatilo splátku záchranného programu a ocitlo sa v platobnej neschopnosti. Išlo o jednu z čiernych kapitol eurozóny.
Od tejto chvíle ubehlo deväť rokov. Život v Grécku nie je ani zďaleka ideálny, ale reformy prinášajú ovocie. Z niekdajšieho odpadlíka sa stal premiant eurozóny.
Na začiatku obratu bolo pochopenie voličov, že základom riešenia je návrat racionálnych politikov. Ultraľavicových populistov typu Varoufakis, ktorí odmietali „rozpočtový diktát z Bruselu“, vystriedali nudní, ale poctiví experti.
Rýchlejšie ako priemer eurozóny
V Grécku od roku 2019 vládne stredopravicová strana Nová demokracia. Vlani vyhrala druhé voľby za sebou, získala pohodlnú parlamentnú väčšinu, keď jej voliči odovzdali viac ako 40 percent hlasov.
Za úspechom stojí premiér Kyriakos Mitsotakis, absolvent Harvardu a bývalý konzultant spoločnosti McKinsey, ktorý sa obklopil tímom odborníkov.
Po voľbách v roku 2019 vláda rozbehla ozdravenie verejných financií, zoštíhlenie verejnej správy, privatizáciu, zníženie daní a ich efektívnejší výber, ako aj zlepšenie podnikateľského prostredia digitalizáciou procesov.
Najnižšia životná úroveň v Európe? Slováci zarábajú biedne, Čechom môžeme závidieť Čítajte Grécko je stále najzadlženejšou krajinou eurozóny, ale pokrok, ktorý spravilo, je nevídaný. Od konca roka 2020 znížilo verejný dlh z 213 percent na súčasných 154 percent HDP.
