BRATISLAVA. Rázne zvýšenie daní plánované v rámci konsolidačného balíčka slovenskej vlády môže určitým spôsobom negatívne ovplyvniť atraktivitu Slovenska na trhu s kryptomenami.
Podľa analytika Tatra banky Tibora Lörincza toto rozhodnutie spraví zo Slovenska menej lákavú destináciu pre kryptomenové firmy.
Uznanie a legalizácia
Zároveň však podľa jeho slov kryptomeny existujú už vyše 15 rokov a stále neexistuje pre ne rozšírené a legálne využitie.
„Tie sú populárne hlavne na nelegálne nákupy drog, zbraní, prípadne ako médium výmeny pre podvodníkov a hackerov. Nie je preto jasné, či je až taká škoda nebyť atraktívnou krajinou pre kryptomeny,“ povedal Lörincz.
Budúcnosť používania kryptomien by sa mohla podľa neho zmeniť len v prípade, že regulácia získa širšiu podporu, ako naznačujú plány amerického prezidenta Donalda Trumpa.
„Ak by kryptomeny takto legitimizovala americká vláda, je šanca, že krypto by takto našlo aj svoje legálne a legitímne využitie. Možno sa teda, ironicky, libertariánsky sen o decentralizovanej mene stane skutočnosťou vďaka adopcii americkou vládou,“ uzavrel Lörincz.
Podnikanie, dane, komunita
Analytik XTB Tomáš Vranka zdôrazňuje, že nízka daň sama osebe nestačí na to, aby sa Slovensko stalo kryptorajom.
Dôležité je podľa neho skôr celkové podnikateľské prostredie, jednoduchá administratíva, dobré daňové podmienky celkovo a komunita. Teoreticky by zníženie dane a zavedenie časového testu mohlo podľa analytika XTB rozprúdiť viac platieb, viac investovania, čo by podnietilo vyššiu mieru adopcie kryptomien a aj to, že by boli pre ľudí investične atraktívnejšie.
„Avšak stále som toho názoru, že to automaticky neznamená, že by sme sa stali nejakým kryptomenovým kráľovstvom,“ povedal Vranka.
Vysoká daň aj zdravotný odvod
Ako vysvetľuje analytik Across Private Investments Dominik Hapl, Slovensko malo daňovú sadzbu pre zisk z kryptomien 19 percent, respektíve 25 percent, v závislosti od príjmu fyzickej osoby. Plus sa platil aj zdravotný odvod vo výške 14 percent.
„Toto daňovo odvodové zaťaženie kryptomien je jedno z najvyšších v Európe,“ poznamenal Hapl.
Novela zákona predchádzajúcej vládnej garnitúry počítala s daňou zo zisku na úrovni sedem percent a bez zdravotných odvodov, čo by pozíciu kryptomien z daňovo-odvodového hľadiska podľa jeho slov značne vylepšilo.
Na druhej strane, v EÚ už dnes existujú krajiny ako Nemecko, Malta či Portugalsko, ktoré majú nulovú daň.
„Čiže naša pozícia by sa zlepšila, ale o kryptoraji nemôžeme hovoriť. Mimo EÚ sú aj ďalšie krajiny, ktoré majú nulovú daň a mohli by byť pre investorov atraktívnejšie,“ hovorí Hapl.
Zrušenie novely predchádzajúcej vlády súčasnou vládou bolo podľa neho zachovaním nekonkurencieschopného statusu quo.
„V rámci konsolidácie sa ani nedá hovoriť o zachovaní zvýšených príjmov z kryptomien do rozpočtu, nakoľko veľká väčšina kryptoinvestorov svoje zisky buď nepriznáva, alebo na to využíva krajiny, ktoré majú nulovú daň,“ uviedol Hapl.
Vláda v rámci konsolidačného balíčka zvyšuje najmä daň z pridanej hodnoty, zavádza transakčnú daň a zvyšuje dane z príjmov právnických osôb. „Nič z toho sa na kryptomeny nevzťahuje. No je pravdou, že vláda zrušila už prijatú novelu, ktorá mala ich zdanenie znížiť,“ uzavrel Hapl.
