BRATISLAVA. Slovenskí motoristi sa môžu na začínajúci advent tešiť. Ceny benzínov a nafty na slovenských čerpacích staniciach by sa nemali zvyšovať.
Analytici dokonca nevylúčili pred vianočnými sviatkami ani ďalšie mierne zlacňovanie na pumpách.
Klesajúci výhľad
„Máme klesajúci výhľad nie len pre ceny ropy, ale aj pre ceny palív u nás pre najbližšie dva týždne, čo je pred blížiacimi sa sviatkami pozitívny impulz pre spotrebiteľov,“ uviedol analytik 365.bank Tomáš Boháček.
Aj analytik J&T Banky Stanislav Pánis predpokladá, že ostatný vývoj na trhu s ropnými produktami vytvára priestor pre určité zlacnenie cien palív. Cena benzínu by mala podľa neho smerovať späť k okoliu úrovne 1 eura a 50 centov a cena nafty by sa mala priblížiť viac k 1 euru a 45 centov.
„Väčšie zlacnenie však bude limitovať oslabujúce sa euro voči doláru, ktoré sa miestami obchodovalo na dvojročným minimách,“ upozornil Pánis.
V okolitých krajinách sme v nedávnych dňoch zaznamenali, podobne ako u nás mierne zdraženie cien palív, špeciálne u nafty. „Očakávame však, že tento rastúci trend cien by sa mal zastaviť,“ dodal Pánis.
Najlacnejšie natankujeme v Česku
Benzín možno zo susedných členských krajín EÚ naďalej najlacnejšie natankovať v Českej republike, kde sa ceny pohybujú tesne nad 1 eurom a 40 centami, pričom pod 1 euro a 45 centov možno natankovať aj v Poľsku.
Ceny v Rakúsku, Maďarsku, ale aj v Slovinsku a Chorvátsku sa pohybujú zhruba na úrovni slovenských, teda mierne nad 1 euro a 50 centov.
Najlacnejšie palivo do vznetových motorov možno z okolitých štátov EÚ kúpiť v Česku, kde sa cena drží pod 1 euro a 40 centami, pričom lacnejšie okolo 1 euro a 45 centov v porovnaní so Slovenskom možno v priemere kúpiť dízel aj Poľsku. Rakúske, maďarské, slovinské a chorvátske ceny atakujú 1 euro a 55 centov.
Ako dodal Boháček, ceny benzínu sa u nás udržiavajú priemerne o 15 centov nižšie ako v celej EÚ a o 20 centov ako vo všetkých krajinách eurozóny. Nafta je doma lacnejšia o 12 centov ako v EÚ, respektíve o 15 centov v porovnaní s krajinami euro-menového bloku.
Priemerné ceny benzínu na domácich čerpacích staniciach v 46. týždni tohto roka v porovnaní s predchádzajúcim týždňom nepatrne zdraželi. Benzín natural 95 oktánov sa v priemere predával za 1,506 eura za liter a cena 98-oktánového benzínu bola 1,713 eura za liter.
Liter motorovej nafty sme v rovnakom období natankovali o približne 2 centy za liter drahšie, a to v priemere za 1,46 eura za liter.
Ropa klesla o vyše štyri percentá
Ropa v minulom obchodnom týždni klesla o vyše štyri percentná, čo znamená, že ceny severoamerického benchmarku WTI sa vrátili do blízkosti 68 dolárov a európsky Brent spadol k 72-dolárovej méte.
Za poklesom cien komodity stojí podľa Pánisa geopolitika aj fundamenty, ktoré „ťahali za jeden koniec povrazu“.
„Dohoda o prímerí medzi libanonským Hizballáhom a Izraelom priniesla na ropný trh určitú úľavu výsledkom čoho bol pokles rizikovej prémie v cene komodity. Ropný trh pritom už vstrebal zvýšené napätie okolo Ukrajiny, kde zatiaľ neprichádza k veľkému poškodzovaniu ruskej ropnej infraštruktúry raketami, ktoré poskytli ukrajinskému režimu jeho západní spojenci,“ podotkol Pánis.
Mínusom pre ropu boli podľa neho navyše aj pokračujúce očakávania, že od začiatku budúceho roka nastane stav previsu ponuky, keď rast ťažby v dôsledku aktivity v nečlenských krajinách OPECu+, bude predbiehať rast dopytu.
„Obchodníci majú navyše zvýšené pochybnosti ako efektívne dokážu byť menové a fiškálne stimuly čínskych tvorcov hospodárskej politiky na podporu miestneho ekonomického rastu,“ konštatoval Pánis.
Spomedzi najdôležitejších informácií pre trh dominovali podľa Boháčka geopolitické správy z Blízkeho východu a z Ukrajiny. Izrael a Hizballáh sa obviňujú z porušenia nastoleného prímeria, čo zvyšuje napätie v regióne.
Ruské útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru a iránske jadrové ambície boli v hľadáčiku obchodníkov, čo spolu s rozhodnutím OPEC+ odložiť stretnutie o týždeň na 5.12., viedlo k obavám o budúce dodávky ropy.
„Reálne sa však údaje o zásobách a produkcii nemenia a naďalej platí, že globálna ponuka dostatočne pokrýva dopyt, pri vyšších zásobách vo väčšine kľúčových oblastí sveta,“ uzavrel Boháček.
