Keď sa vlani v júni zrazil vlak s autobusom na priecestí pri Nových Zámkoch, Železnice SR (ŽSR) vyhodnotili nehodu, ktorá si vyžiadala sedem ľudských životov, ako zlyhanie výpravcu.
Šéf prevádzky ZSSK: Bezpečnosť železníc? Niektoré naše zariadenia vyvinuli v 19. storočí Čítajte Bezpečnosť vlakovej dopravy sa pritom vo svete a aj v okolitých krajinách čoraz viac posúva k strojom a digitalizácii.
Napríklad v Česku najmodernejší bezpečnostný systém železníc v Európskej únii (European Train Control System - ETCS) pokrýva už 1200 kilometrov, v Poľsku zhruba tisíc kilometrov tratí. Na Slovensku je tento systém zatiaľ len na 200 kilometroch úsekov Bratislava – Žilina a Žilina – Čadca.
Základom ETCS sú lokačné zariadenia na trati (takzvané balízy). Keď ponad ne prejde rušeň, načíta sa z nich informácia a rušňovodič vie, či je trasa pred ním voľná, prípadne kde sa nachádza návestidlo, a podľa toho prispôsobí rýchlosť vlaku či zastaví. Informácie o pohybe vlaku dostáva aj výpravca v stanici a dispečer.
Systém ETCS predchádza nehodám aj pri rýchlosti vlakov nad 160 kilometrov za hodinu, ktorá sa vyžaduje pri modernizácii medzinárodných železničných tratí z eurofondov.
Vydržať majú 40 rokov
Jedným z výrobcov systémov ETCS je poľská skupina Kombud, sídliaca v meste Radom južne od Varšavy. Špecializuje sa na signalizačné zariadenia pre železničné priecestia, stanice, no jej softvér manažuje aj bezpečnosť vo varšavskom metre, kde dokážu napríklad zastaviť vlak s presnosťou na desiatky centimetrov. Jej bezpečnostné systémy sú nainštalované na viac ako troch stovkách železničných staníc a staníc metra v Poľsku.
Vo výskumnom centre firmy Rail-Mil Computers zo skupiny Kombud pracuje približne 40 ľudí, celkovo má firma 550 zamestnancov.
Na veľkých obrazovkách sledujeme simuláciu prevádzky metra. Zobrazujú sa na nich časy príchodov a odchodov vlakových súprav v jednotlivých staniciach. Tie isté, ktoré na monitore vidia aj dispečeri metra.
Ide o takzvané digitálne dvojča, ktoré vo firme využívajú na testovanie aktualizácií softvéru na riadenie prevádzky metra.
Softvér spolupracuje s balízami, teda s elektronickými zariadeniami v úzkom boxe z masívneho plastu, ktoré vysielajú signál o polohe vlaku pre rušňovodičov a dispečerov. Robustná a ťažká konštrukcia má zabezpečiť, aby balízy na koľajniciach v extrémnych podmienkach vydržali v prevádzke 40 rokov.
Rai-Mil dokáže na robotickej linke, ktorú obsluhujú len dvaja operátori, vyrobiť 70 balíz denne, respektíve 17-tisíc ročne.
Výrobu eurobalíz v Poľsku zvládajú dvaja operátori a robot. (zdroj: SME-Jozef Ryník)
