BRATISLAVA. Až dve tretiny rodičov vôbec nekontrolujú svoje deti v digitálnom priestore.
Používatelia s deťmi do 18 rokov pritom disponujú nadpriemerným počtom inteligentných zariadení.
Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu Kompetenčného a certifikačného centra kybernetickej bezpečnosti v spolupráci s prieskumnou agentúrou AKO.
Časť rodičov rezignuje
Z 30,7 percenta opýtaných, ktorí uviedli, že deti kontrolujú, uviedlo 39,3 percenta využívanie monitorovacieho režimu a 25,9 percenta reštriktívny režim, pričom kombinovaný režim uviedlo 33,9 percenta. Medziročne ide podľa centra o pokles kontroly detí zo strany rodičov.
Odborníci sa zhodujú na priestore pre ich edukáciu.
"V situácii, keď rodičia komunikujú so svojimi deťmi stále menej a zároveň deti držia tempo s novými technológiami ľahšie ako ich rodičia, je asi prirodzené, že časť rodičov na kontrolu svojich detí rezignuje," upozornil výkonný riaditeľ prieskumnej agentúry AKO Václav Hřích.
Čas s mobilom sa predlžuje
Z prieskumu ďalej vyplýva, že absolútna väčšina ľudí prevádzkuje doma niektorý typ inteligentného zariadenia. Najviac používanými zariadeniami sú mobily s prístupom na internet (91,5 percenta), v domácnostiach narástol počet inteligentných televízorov (61,7 percenta).
Taktiež vzrástol počet hodín trávených používaním mobilného telefónu, a to na viac ako šesť hodín denne.
"Vyšší počet inteligentných zariadení však znamená viac vstupno-výstupných bodov siete a teda vyššiu pravdepodobnosť potenciálnych hrozieb," podotkol generálny riaditeľ Kompetenčného a certifikačného centra kybernetickej bezpečnosti Ivan Makatura.
Neznalosť možných rizík
Čo sa týka znalosti hrozieb v kybernetickej bezpečnosti, najčastejšie uvádzaným poznaným výrazom je spam. Výsledky ukázali, že sa s ním stretlo viac ako 90 percent opýtaných. Za ním nasleduje cloud, ktorý poznajú dve tretiny opýtaných.
Viac ako tretina však uvádza, že nikdy nepočula termín malvér, autentifikácia či phishing.
"Nedostatočná úroveň digitálnych zručností a neznalosť podstaty hrozieb generuje množstvo kyberbezpečnostných rizík," vysvetlil Makatura.
Takmer dve tretiny opýtaných uviedli, že používajú aspoň základné opatrenia na zlepšenie kyberbezpečnosti, a to antivírus (67,2 percenta), zabezpečenie zariadení heslom (70 %) a aktualizácie zariadení a aplikácií (60,8 percenta).
