Minister životného prostredia Tomáš Taraba a minister dopravy Jozef Ráž ml. k projektu výstavby tunela Karpaty. Zdroj: TASR
BRATISLAVA. Tunel Karpaty medzi Račou a Záhorskou Bystricou v Bratislave je bližšie k realite. Pre projekt bolo vydané právoplatné rozhodnutie v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA).
Na tlačovej besede to potvrdili ministri dopravy a životného prostredia Jozef Ráž a Tomáš Taraba.
Projekt môže ísť do fázy získavania stavebného povolenia.
Najdlhší diaľničný tunel
Predpokladané náklady na výstavbu sa odhadujú na 1,7 miliardy eur a podľa Ráža je pravdepodobné, že budú na výstavbu hľadať externé zdroje.
Za prejazd tunelom sa bude pravdepodobne platiť, avizoval Ráž. Súťaž na stavbu tunela bude podľa ministra dopravy otvorená pre všetkých záujemcov, a to aj mimoeurópskych, teda tiež z Číny či zo Švajčiarska.
Tunel zavŕši obchvat hlavného mesta – diaľnicu D4. Celková dĺžka trasy je vyše 12 kilometrov a tunel by mal mať približne 11 km. Pôjde o najdlhší diaľničný tunel na Slovensku a zároveň druhý najdlhší dvojrúrový tunel v Európe.
Vláda schválila koncom augusta projekt za strategickú investíciu. Výstavba má trvať sedem rokov, pôvodne sa mala začať v roku 2023. Ráž dúfa, že sa projekt začne v “regulárnom funkčnom období” súčasnej vlády.
Tunel Karpaty Bratislave nepomôže, podnikateľom Smeru áno Čítajte Diskusie o dopadoch na prírodu
Podľa Tarabu ministerstvo životného prostredia určilo vyše 150 pripomienok, ktoré sa počas výstavby budú monitorovať.
“Ochrana životného prostredia zostáva prioritou, je nedotknuteľná. Na druhej strane my nebudeme umelo naťahovať akékoľvek procesy,” uviedol Taraba. Tvrdí, že "naťahovanie procesov nemá nič s ochranou životného prostredia”.
Podľa šéfa envirorezortu, zvolil sa variant s najmenším dopadom na životné prostredie, ktorý predpokladá, že “budú musieť počas celého procesu ešte monitorovať na oblasti Natura 2000”, teda chránené územia európskeho významu.
Plánovaný tunel Karpaty sprevádzajú dlhoročné diskusie o dopadoch na vzácne prírodné lokality v Karpatoch a ich okolí, napríklad na oblasť prameňov rieky Vydrica a na územie európskeho významu, národnú prírodnú rezerváciu Šúr. Rezervácia Šúr sa rozprestiera na ploche 655 hektárov na území Svätého Jura.
Časť z nej tvoria lesy, z ktorých prales je na ploche približne 129 hektárov. Celá rezervácia aj špecifická vzácnym barinato-slatinným jelšovým lesom s početnými mokraďami a rašeliniskom, množstvom chránených rastlín a živočíchov.
Je jediným z pôvodných slatinných jelšových lesov v strednej Európe. Rezervácia bola 2. júla 1990 zaradená do zoznamu ramsarských lokalít medzinárodného významu.
Cez čiaru: Slovensku chýbajú diaľnice, Ráž pretláča miliardový tunel pre Číňanov Čítajte Prepojí už existujúce úseky
Tunel Karpaty prepojí už existujúce úseky diaľnice D4. Jeden, končiaci pri mestskej časti Bratislava - Rača na Podunajskej nížine a druhý pri mestskej časti Bratislava - Záhorská Bystrica na Záhorskej nížine.
Diaľnica D4 z bratislavských Jaroviec do Rače je v prevádzke od novembra 2021, stále jej chýba spojnica cez Malé Karpaty medzi Račou a Záhorskou Bystricou. Konkrétne sa výstavba týka na južnej strane Karpát bratislavských častí Vajnory a Rača a susediaceho mesta Svätý Jur (okr. Pezinok) a na severnej strane bratislavskej Záhorskej Bystrice, obcí Marianka a Borinka a mesta Stupava.
Po vybudovaní trasy popod Malé Karpaty sa D4 napojí pri Stupave na diaľnicu D2 vedúcu do Brna.
Obchvat hlavného mesta sa zároveň do budúcna prepojí s novým hraničným priechodom Slovenska s Rakúskom prostredníctvom plánovanej rakúskej rýchlostnej cesty S8, na diaľničnú sieť Európskej únie.
