BRATISLAVA. Do konca tohto roka by mohli ceny benzínov a motorovej nafty na slovenských čerpacích staniciach ešte stihnúť mierne klesnúť. Na základe vývoja svetových cien ropy to predpokladá analytik 365.bank Tomáš Boháček.
„Ceny ropy pravdepodobne zostanú v relatívne úzkom rozpätí, pretože väčšina trhu očakáva vyváženú ponuku a dopyt. Náš výhľad pre ceny palív u nás je mierne rastový, no do konca roka by ceny mali ešte stihnúť poklesnúť,“ uviedol pre agentúru SITA Boháček.
Ako dodal analytik J&T Banky Stanislav Pánis, ostatný vývoj cien ropy znamená, že ceny benzínu na Slovensku sa udržia v najbližšom období nad 1 eurom a 50 centami a ceny nafty nad 1 eurom a 45 centami.
Aké sú ceny palív v susedných krajinách
Pokračovanie zlacňovania pohonných hmôt nemožno podľa Pánisa čakať ani na okolitých trhoch s limitovaným priestorom pre odraz cien. Benzín možno natankovať najlacnejšie v Českej republike a Poľsku, kde sa cenovky pohybujú okolo/pod 1 eurom a 45 centami.
Jeho rakúske, maďarské aj slovinské ceny sú podobné ako na Slovensku, teda okolo 1 euro a 50 centov, pričom v Chorvátsku sú ceny ešte o 3 až 4 centy vyššie.
Najlacnejšie palivo do vznetových motorov možno z okolitých štátov EÚ kúpiť v Česku, kde sa cena odrazila mierne nad 1 euro a 40 centov, pričom jeho poľské ceny dosahujú približne 1 euro a 45 centov.
Rakúske, maďarské, slovinské a chorvátske ceny nafty sa pohybujú okolo 1 eura a 55 centov.
Máme najdrahší benzín v strednej Európe
Ako upozornil analytik Boháček, v porovnaní s okolitými krajinami tankujeme benzín aktuálne druhý týždeň za sebou najdrahšie v strednej Európe. Naftu tankujeme s výnimkou Česka naopak najlacnejšie, tam sú ceny aj naďalej nižšie o 6 centov. Rovnaké ceny nafty ako u nás sú v Poľsku.
„Ceny benzínu sa u nás pohybujú v priemere o 13 centov nižšie ako v celej EÚ a o 18 centov nižšie ako vo všetkých krajinách eurozóny. Nafta je doma lacnejšia o 10 centov ako v Európskej únii, resp. o 12 centov v porovnaní s krajinami euro-menového bloku,“ dodal Boháček.
Priemerné ceny benzínu na domácich čerpacích staniciach v 49. týždni tohto roka v porovnaní s predchádzajúcim týždňom klesli približne o jeden cent na liter. Benzín natural 95 oktánov sa v priemere predával za 1,507 eura za liter a cena 98-oktánového benzínu bola 1,702 eura za liter.
Liter motorovej nafty sme v rovnakom období natankovali o takmer 2 centy za liter lacnejšie, a to v priemere za 1,459 eura za liter.
Cena ropy rástla
Ropa v priebehu celého minulého týždňa postupne rástla k hornej hranici približne päťdolárového obchodného pásma (67 až 72 dolárov u WTI a 71 až 76 dolárov u Brentu), kde sa pohybuje už asi mesiac.
Texaský benchmark WTI sa posilnil o takmer šesť percent a končil v piatok tesne nad 71 dolármi, pričom severomorská zmes Brent pridala viac ako štyri a pol percent a zatvárala nad 74 dolármi.
Pod odraz cien komodity sa podľa Pánisa podpísalo viacero faktorov. Prvým z nich bolo zasadnutie politbyra, čínskeho vládneho orgánu, ktorý oznámil viac proaktívnu fiškálnu politiku a mierne uvoľnenú menovú politiku na nasledujúci rok s cieľom podpory domáceho dopytu.
Obchodníci špekulujú, že tieto opatrenia podporia ekonomický rast a tým pádom aj rast dopytu po rope v druhej najväčšej svetovej ekonomike. Plusom pre ropu boli aj štatistiky dovozu ropy do Číny za november, ktoré ukázali prvý medziročný nárast za sedem mesiacov.
„Navyše, Medzinárodná energetická agentúra zlepšila rast globálneho dopytu po rope na budúci rok,“ podotkol Pánis.
Rast komodity podporovali podľa neho aj očakávania prísnejších amerických sankcií na Rusko, Irán a Venezuelu, ktoré by mohli viac skomplikovať ich exporty ropy na svetové trhy.
„Otázniky nad geopolitickým vývojom na Blízkom východe mali takisto tendenciu zvyšovať rizikovú prémiu cien ropy. Čiernemu zlatu pomohli aj rastúce očakávania, že Fed, americká centrálna banka, v budúcom týždni doručí ďalšie zníženie základných úrokových sadzieb,“ konštatoval Pánis.
Očakávajú zvýšenie dodávok ropy
Medzinárodná energetická agentúra (IEA) predpokladá, že krajiny mimo kartelu OPEC+ zvýšia dodávky ropy v budúcom roku približne o 1,5 milióna barelov denne.
„Hlavnými hybnými silami budú Spojené štáty, Kanada, Guyana, Brazília a Argentína. IEA očakáva, že ponuka prekročí rast dopytu, ktorý sa odhaduje na 1,1 milióna barelov denne. Rast dopytu bude najmä v ázijských krajinách v dôsledku čínskych stimulačných opatrení,“ uzavrel Boháček.
