BRATISLAVA. Stabilita dôchodku pre súčasnú mladú generáciu vyvoláva mnoho neznámych. Analytik 365 banky Tomáš Boháček pripúšťa, že na jednej strane demografické zmeny a zmeny na trhu práce naznačujú, že dôchodkový systém môže byť v budúcnosti menej udržateľný.
„Starnúca populácia a klesajúca pôrodnosť znamenajú, že na jedného dôchodcu bude pripadať menej pracujúcich ľudí. Rastúca flexibilita práce a nárast krátkodobých pracovných zmlúv taktiež môžu viesť k nižším odvodom do dôchodkového systému,” vysvetľuje Boháček.
Na druhej strane sa ľudia podľa jeho slov začínajú čoraz viac aktívne zaujímať o dôležitosti zabezpečenia dôchodku. Ako Boháček uvádza, problémom však ostáva nestabilita nastavenia systému z pohľadu početnosti zmien, čo zvyšuje neistotu a ohrozuje časové hľadisko.
Podľa odborníka na štátne dôchodky Igora Horvátha situácia o 45 až 50 rokov, kedy budú súčasní dvadsiatnici v dôchodkovom veku, môže mať pesimistický alebo optimistický scenár.
„Pesimistický by znamenal, že pri predpokladanom pokračujúcom znižovaní populácie sa podiel prispievateľov do systému a poberateľov zo systému postupne vyrovná. To bude mať devastačné účinky a celý štátny dôchodkový systém skolabuje, prípadne budúci dôchodcovia dostanú možno nejakú jednotnú dávku životného minima,” vysvetľuje Horváth.
Optimistický scenár by podľa odborníka znamenal prilákanie investorov s vysokou pridanou hodnotou, čím sa Slovensko stane krajinou s výrazne vyššími príjmami, čo umožní vyššie odvody a príjmy do Sociálnej poisťovne. Rovnako môže príliv pracovnej sily z tretích krajín zvrátiť negatívnu demografiu.
„Alebo začneme rozumne a adresne prerozdeľovať zdroje z dôchodkového poistenia dôchodcom pri zachovaní princípov zásluhovosti, ale aj korektnej solidarity,” pokračuje dôchodkový odborník.
Ďalšou možnosťou podľa neho je aj to, že zvýšime odvody a zlepšíme podmienky pre sporenie a zhodnocovanie úspor v druhom a treťom pilieri, ktoré by mohli byť dôležitou a vitálnou náhradou neistého dôchodku z prvého štátneho piliera.
„Štátne dôchodky sú extrémne drahou, ale základnou položkou sociálneho štátu. Z politického hľadiska je ťažké si predstaviť, že by došlo k ich zrušeniu. Mladí ľudia by ale mali počítať s tým, že také vysoké dôchodky ako ich poznáme dnes, v pomere k priemernej mzde, veľmi pravdepodobne dostávať nebudú,” predpovedá analytik INESS Radovan Ďurana.
Kombinácia súčasnej neochoty šetriť vo verejných financiách a starnutia obyvateľstva spôsobí podľa Ďuranu prudký rast výdavkov a nárast dlhu. Budúce vlády tak podľa jeho slov nebudú mať inú možnosť ako znižovať mieru náhrady, a teda dôchodky budú menej štedrejšie ako dnes.
