BRATISLAVA. Minister životného prostredia Tomáš Taraba privítal rozhodnutie Európskeho parlamentu, ktorý v utorok schválil flexibilné využitie fondov EÚ na obnovu po prírodných katastrofách.
„Ministerstvo životného prostredia ide cestou podpory účinných protipovodňových opatrení, pravidelného čistenia vodných tokov, posilňovania vodárenskej infraštruktúry, ktoré chránia ľudské životy, zdravie a majetok ľudí. Rovnako tak vyrábajú najčistejšiu energiu, na ktorej Slovensko zarábalo počas septembrových povodní denne približne 1,4 milióna eur,“ priblížil Taraba.
Vodozádržné opatrenia aj predchádzanie povodniam
Podľa ministra z eurofondov aktuálne smeruje masívna pomoc do ochrany pred povodňami, vďaka čomu je envirorezort lídrom v čerpaní eurofondov.
„Len v októbri v rámci jednej výzvy z Programu Slovensko som rozhodol o podpore 155 projektov miest a obcí za viac ako 65 miliónov eur,“ informoval Taraba
Minister dodal, že cieľom projektov je budovať vodozádržné opatrenia, zlepšiť ochranu pred povodňami a rovnako sa adaptovať na zmenu klímy.
Príspevky na opravy
Tiež pripomenul, že okrem iného inicioval aj pomoc pre ľudí postihnutých septembrovými záplavami prostredníctvom programu Obnov dom.
„Majitelia zasiahnutých rodinných domov môžu získať finančný príspevok na obnovu až do výšky 22 800 eur s možnosťou vyplatenia zálohy sedemtisíc eur,“ ozrejmil Taraba.
Pripomenul, že vládny kabinet schválil aj plán na čistenie odtokových kanálov v Malokarpatskom regióne, čím sa štátni vodohospodári zaviazali do konca budúceho roka vyčistiť 35 kilometrov miestnych potokov a kanálov v Bratislavskom kraji. Tieto preventívne opatrenia majú pomôcť mestám a obciam zvládať povodňové situácie efektívnejšie.
Európsky parlament schválil 17. decembra dva nové zákony, ktoré majú urýchliť financovanie obnovy po prírodných katastrofách, ku ktorým došlo po 1. januári 2024.
Mobilizácia troch miliárd eur
Návrh regionálnej núdzovej podpory obnovy, známy ako Restore (Obnova), umožní krajinám Európskej únie (EÚ) efektívnejšie riadiť európske fondy regionálneho rozvoja (EFRR) a kohézne fondy na obnovu.
„Fondy by mohli financovať projekty obnovy až do výšky 95 percent ich celkových nákladov,“ uvádza návrh.
Navyše, dodatočné predbežné financovanie vo výške až 25 percent z celkovej sumy by poskytlo rýchlu likviditu. Zákon tiež flexibilne využíva Európsky sociálny fond Plus na financovanie pracovných schém a zabezpečenie základných životných potrieb.
V návrhu sa očakáva mobilizácia troch miliárd eur prostredníctvom predbežných platieb na obdobie rokov 2025-2027.
EÚ umožní krajinám s nevyčerpanými peniazmi z programov rozvoja vidieka urýchlene použiť tieto zdroje na kompenzáciu strát poľnohospodárov, vlastníkov lesov a malých a stredných podnikov pôsobiacich v týchto sektoroch.
Podmienkou je, že musia čeliť zničeniu najmenej 30 percent ich výrobného potenciálu v dôsledku katastrofy. Financie budú vyplácané jednorazovo a plne hradené z fondov EÚ, konkrétne z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV).
Cieľom je poskytnúť konkrétnu a rýchlu podporu príjemcom, ktorým budú platby uskutočnené do konca roka 2025. Tento krok má zaistiť, že postihnuté oblasti sa čo najskôr zotavia a obnovia svoju produkciu.
