ŠTOKHOLM/OSLO. Švédska centrálna banka podľa očakávania znížila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu, zatiaľ čo centrálna banka v Nórsku ju ponechala nezmenenú.
Informuje o tom agentúra Reuters.
Výkonná rada švédskej centrálnej banky Riksbank oznámila, že hlavnú úrokovú sadzbu znížila o štvrť percentuálneho bodu na 2,50 %. Trhy takýto výsledok očakávali.
Riksbank zároveň uviedla, že po päťnásobnom uvoľnení menovej politiky v tomto roku teraz vidí dôvody na väčšiu opatrnosť v roku 2025.
Švédska centrálna banka v predchádzajúcich rokoch zvýšila svoje úrokové sadzby, aby bojovala s prudko rastúcou infláciou, ktorá koncom roka 2022 vyvrcholila na úrovni približne 10 %. V máji začala Riksbank svoje sadzby znižovať a inflácia je teraz pod jej cieľom na úrovni 2 %. No hoci domácnosti a podniky zostávajú obozretné pri výdavkoch, inflácia v predchádzajúcich mesiacoch opäť mierne vzrástla.
"Ak sa výhľad inflácie a hospodárskej aktivity nezmení, v prvom polroku 2025 sa môže úroková sadzba opäť znížiť," uviedla Riksbank vo vyhlásení.
Analytici predpovedajú iba jedno zníženie úrokov, o 25 bázických bodov, v budúcom roku, keďže očakávajú, že švédska ekonomika sa čoskoro začne zotavovať.
Nórska centrálna banka vo štvrtok ponechala svoju kľúčovú sadzbu nezmenenú na 16-ročnom maxime 4,50 %, ako to analytici predpovedali. Naznačila pritom, že plánuje začať znižovať náklady na pôžičky v marci budúceho roka.
"Menový výbor usudzuje, že na stabilizáciu inflácie okolo cieľa banky je stále potrebná reštriktívna menová politika, ale blíži sa čas na začatie uvoľňovania menovej politiky," uviedla vo vyhlásení guvernérka Norges Bank Ida Wolden Bacheová.
"Na základe aktuálneho hodnotenia výhľadu sa úroková sadzba s najväčšou pravdepodobnosťou zníži v marci 2025," dodala.
Menová politika nórskej centrálnej banky kontrastuje s politikou ostatných západných centrálnych bánk. Väčšina z nich začala znižovať sadzby už tento rok, keď sa rast ich ekonomík spomalil a inflácia sa zmiernila.
Nórska ekonomika zvládla relatívne vysoké úrokové sadzby, uviedli analytici, podľa ktorých k tomu prispeli rastúce firemné investície a mzdy, zvýšené vládne výdavky a oslabenie meny.
Podľa Norges Bank sa ekonomika drží lepšie, ako sa pôvodne predpokladalo, pričom inflačné tlaky sú tlmenejšie. Napriek tomu jej výhľad je nejasný, dodala.
Banka poukázala pritom na riziko obchodnej vojny medzi USA a Čínou a tiež na riziko nárastu medzinárodných obchodných bariér.
