Britský magazín The Economist v decembri 2020 na titulnej strane zverejnil obrázok čierneho uhlia a komentoval ho slovami, že toto „toxické srdce ekonomiky fosílnych palív“ patrí do histórie. Bola to reakcia na súhru viacerých vtedajších zásadných udalostí.
Čínsky prezident Si Ťin-pching na zasadnutí OSN vyhlásil, Čína sa stane uhlíkovo neutrálnou do roku 2060 a vrchol emisií CO2 dosiahne pred rokom 2030.
Americké prezidentské voľby vyhral Joe Biden, ktorý USA opätovne zaviazal k Parížskej klimatickej dohode a sľúbil, že vypracuje plán na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050.
Koncom roka 2020 sa do akciového indexu S&P 500, združujúceho najväčšie americké firmy, zaradila automobilka Tesla, ktorá sa stala symbolom novej éry bez špinavých fosílnych palív.
Nadšenie na trhoch bolo obrovské. V roku 2021 rástli všetky startupy a firmy, ktoré sa čo i len obtreli o zelenú ekonomiku. Hviezdne obdobie zažili nielen výrobcovia elektroáut, ako napríklad Nikola, ale aj vodíkové firmy typu Plug Power a solárne spoločnosti ako SolarEdge.
Dnes, po štyroch rokoch, je zrejmé, že optimistické vízie sa zatiaľ nenaplnili. Naopak, uhlie zažíva rozmach. Svet vlani spálil 8,9 miliardy ton uhlia, čo je nový rekord.
Ako je to s ruským plynom? Slovensko sa slabo pripravilo, Fico zavádza a zveličuje Čítajte Čína otočila, EÚ aj USA ušetrili
Na rastúcu spotrebu uhlia upozornila Medzinárodná energetická agentúra (IEA). Vo svojom reporte tvrdí, že rok 2024 bude tretím rekordným rokom za sebou. Spotreba uhlia mala pôvodne dosiahnuť vrchol v roku 2023, teraz sa tento míľnik posunul až na rok 2027.
Dôvodom je priemysel, ale najmä energetika. Uhoľné elektrárne vlani celosvetovo vyrobili rekordných 10 700 terawatthodín (TWh) elektriny. Najväčším žrútom uhlia je pritom práve Čína, ktorá spálila až 4,9 miliardy ton uhlia, teda 56 percent globálnej spotreby.
