BRATISLAVA. Inštalácie solárnych elektrární v Európe spomalili. Spomalenie využívania solárnej energie prichádza paradoxne v roku, kedy náklady na technológie klesli medziročne o takmer 30 %.
Podobne, ako aj na Slovensku, spomalil v Európe aj rast inštalácií fotovoltických elektrární v domácnostiach.
Podľa SAPI-Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky by vzhľadom na aktuálne nízke investičné náklady, a koniec dotovaných cien od roku 2026, mali slovenské domácnosti viac investovať do vlastných zdrojov zelenej energie.
Posledné roky inštalácie rástli
Inštalácie solárnych elektrární v EÚ tento rok spomalili, potom čo posledné roky medziročne rástli až o 40 %. Tento rok pribudnú v únii medziročne podľa organizácie SolarPower Europe nové solárne elektrárne s inštalovaným výkonom 65,5 gigawattov (GW), čo bude len o 4 % viac ako v roku 2023.
„Ak chceme v EÚ splniť ciele v oblasti dekarbonizácie pre rok 2030, je nevyhnutné, aby nové solárne elektrárne pribúdali s výkonom minimálne 70 GW ročne,“ vysvetľuje Ján Karaba, výkonný riaditeľ SAPI-Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky. Na Slovensku máme aktuálne v prevádzke solárne elektrárne s výkonom takmer 1,1 GW.
Toto spomalenie je o to prekvapujúcejšie, že prichádza v čase nízkych cien panelov a technológií. Aj investičné náklady na vybudovanie väčších solárnych elektrární klesli v roku 2024 podľa SolarPower Europe o 28 %. Podľa Karabu, je preto aj z pohľadu domácnosti v súčasnosti najlepší čas na investíciu do vlastnej fotovoltiky.
„Keďže v roku 2026 má skončiť zmluva štátu so Slovenskými elektrárňami na dotovanú cenu elektriny, cena sa aj pre týchto odberateľov začne odvíjať od trhových cien, ktoré sú v súčasnosti až o 50 % vyššie. Je preto vysoko pravdepodobné, že účty za elektrinu domácnostiam citeľne stúpnu,“ dodal Karaba.
Odkladajú rozhodnutie investovať
Efekt dotovaných cien elektriny pre domácnosti ovplyvnil podľa neho inštalácie na Slovensku už tento rok. Ako informovala SAPI, začiatkom decembra, za prvých deväť mesiacov tohto roku sa medziročne inštalovalo aj na Slovensku až o 30 % menej tzv. malých zdrojov, kam patria predovšetkým solárne elektrárne v domácnostiach.
„Slovenské domácnosti odkladajú rozhodnutie investovať aj s cieľom využiť rôzne dotačné mechanizmy, čo samozrejme dáva zmysel. Ale aj bez dotácií sa investícia do vlastnej fotovoltiky môže vrátiť za osem až desať rokov,“ upozornil Karaba.
Podobný pokles rozvoja však zaznamenali aj inštalácie v domácnostiach v celej EÚ, kde podľa SolarPower Europe medziročne klesli o 30 % na 12,8 GW.
Pritom, ako konštatuje organizácia združujúca viac ako 320 najväčších spoločností pôsobiacich v oblasti solárnej energie v Európe, na vrchole energetickej krízy dokázala fotovoltika v kombinácii s tepelnými čerpadlami ušetriť domácnosti až 84 % nákladov na energie. Pozitívnou správou je, že ku koncu minulého roka dosiahla celková inštalovaná kapacita solárnych elektrární v EÚ už 338 GW, teda štvornásobok oproti roku 2014.
Podľa SolarPower Europe, by rast využívania solárnej energie mohol do roku 2030 významne prispieť k zníženiu tzv. spotových cien energií, a to až o 25 %. Pre dosiahnutie toho však bude nevyhnutné zvýšovať flexiblitu sietí v krajinách EÚ.
„Jednou z kľúčových vecí v rámci vyššej flexibility bude samozrejme budovanie kapacít na uskladnenie elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, najmä batériových úložísk,“ dodáva J. Karaba. Podľa SolarPower Europe by sa pre dosiahnutie nižších trhových cien mala kapacita batériových úložísk zvýšiť z dnešných 48 gigawatthodín (GWh) až na 780 GWh v roku 2030.
