Briti v referende v roku 2016 odhlasovali odchod z Európskej únie pomerom 52 k 48 percentám. Spojené kráľovstvo následne z EÚ vystúpilo po tuhom vyjednávaní v januári 2020, po ktorom nasledovalo ročné prechodné obdobie.
Brexit mal Britom priniesť novú éru nezávislosti, potláčanie migrácie a 350 miliónov libier týždenne, ktoré podľa tvrdení jeho zástancov posielali do Európskej únie. Tieto peniaze mali byť presmerované do zdravotníctva.
Po piatich rokoch sa podľa viacerých metrík zdá, že brexit nenaplnil očakávania a časť Britov je z odchodu krajiny z EÚ sklamaná.
Čo príde, keď odstavíte populistov? Gréci sa zmenili z čiernych oviec na premiantov Čítajte Premiér: Vrátiť sa nechceme
Vlani v októbri sa v prieskume agentúry YouGov dve tretiny Britov vyjadrili, že odchod z EÚ prebehol zle, či dokonca veľmi zle. Spokojných s ním bolo len 12 percent z vyše troch tisíc opýtaných.
Podľa prieskumu agentúry Ipsos zasa až sedem z desiatich oslovených Britov uviedlo, že brexit mal podľa nich na ekonomiku negatívny vplyv.
Brexit sťaží cestovanie
- Od 2. apríla 2025 budú všetci občania EÚ (vrátane Slovenska) potrebovať na vstup do Spojeného kráľovstva elektronické cestovné povolenie ETA. Poplatok je desať libier.
No a z ďalšieho prieskumu z minulého leta vyplýva , že ak by sa referendum uskutočnilo znova, za pripojenie Spojeného kráľovstva k EÚ by bolo 59 percent respondentov.
Britský premiér Keir Starmer hovorí, že jeho labouristi sa nebudú usilovať o opätovné pripojenie k EÚ, jednotnému trhu či k colnej únii.
Chce však s EÚ vyjednávať o obrane a mobilite pre mladých, ktorá by im uľahčila prístup k časovo obmedzeným vízam.
Hovorca vlády Dave Pares pre denník The Independent povedal, že je dôležité, aby „sme sa pozerali dopredu, nie dozadu, aby brexit fungoval pre Britov“. Aj preto chce britská vláda posilniť väzby s EÚ, vytvoriť bezpečnostný pakt a odstrániť prekážky vzájomného obchodu.
Program mobility už u zástancov brexitu vyvolal nevoľu. Opoziční konzervatívci pred Vianocami kritizovali Starmera za to, že sa chce „vzdať našich ťažko vydobytých slobôd“.
Akt sebapoškodzovania
Britov stál rozvod s EÚ na platbách za finančné záväzky od januára 2020 približne 23,8 miliardy libier. A ďalších 6,4 miliardy majú ešte uhradiť. Okrem toho, Británia má ďalšie straty z dôvodu úpadku vzájomného obchodu s EÚ.
Ekonómovia Ana Andradeová a Dan Hanson vo svojej analýze v roku 2023 odhadli, že britská ekonomika (hrubý domáci produkt - HDP) poklesla o štyri percentá viac, než keby ostala v EÚ.
Ako hlavný dôvod uviedli pokles investícií firiem a nedostatok pracovných síl, ktoré pôvodne pochádzali z EÚ. Odhlasovanie brexitu označili ako „akt sebapoškodzovania“.
