Jozef Jankulák. (zdroj: Hej, Ty!)Ako sa schovať pred verejnosťou? Ako si ustrážiť súkromie aj vtedy, keď bohatnete a dostávate sa medzi najvplyvnejších ľudí v krajine? Aj to sú otázky, ktoré si kladú mnohí slovenskí podnikatelia.
Uniknúť pozornosti verejnosti aj médií je takmer nemožná úloha. Najmä keď stúpate po spoločenskom rebríčku. Napriek tomu aj v súčasnosti nájdete podnikateľov, ktorých verejnosť prakticky nepozná a napriek tomu sa zaraďujú na zoznam najbohatších Slovákov.
Patrí medzi nich aj Jozef Jankulák. Ak by ste hľadali jeho podobu na internete, nepochodíte. S jeho menom sú pritom spojené úspechy, ale aj jedna vážna kauza, ktorá mu kazí meno. Odkiaľ prišiel a na čom zbohatol?
- Biznisový príbeh Jozefa Jankuláka sledujeme v ďalšej časti seriálu Magnáti .
Uhlie z Ruska
Poskladať príbeh Košičana Jozefa Jankuláka len z verejných zdrojov je ťažká úloha. Aj keď ho verejnosť môže poznať ako bývalého majiteľa prešovského podniku Spinea či vlastníka vinárstva Chateau Grand Bari, zárodky jeho podnikateľského úspechu musíme hľadať úplne inde.
Višňové ho malo dostať medzi gigantov. Padol a jeho impérium sa scvrkáva Čítajte Do oboch spomínaných podnikateľských aktivít totiž vstupoval už ako investor, ktorý má niečo za sebou a vie poskytnúť potrebný kapitál. Kde však zobral potrebné investície na to, aby dokázal financovať perspektívny, ale náročný podnikateľský nápad, ktorý stál pri zrode fabriky Spinea?
Meno Jozefa Jankuláka sa v obchodnom registri prvýkrát objavilo v marci 1991, keď v Košiciach založil spoločnosť Kimex. V predmete podnikania si uvádzala veľkoobchodnú činnosť v oblasti spotrebného tovaru, dovoz a vývoz a poskytovanie služieb zahraničným osobám na území Česko-slovenskej federatívnej republiky.
Značka Kimex stála na začiatku Jankulákovho podnikania a je s ním spojená dodnes. Firma sa prioritne zameriavala na dovoz uhlia z Ruska. Ešte v roku 2001 na webovej stránke uvádzala, že sa zameriava „na obchod s nerastnými surovinami, technologickými zariadeniami, priemyselným, strojárskym a spotrebným tovarom na trhoch strednej a východnej Európy“.
Vo webovej prezentácii Kimexu sa tiež písalo, že na Slovensku získal rozhodujúce postavenie v dovoze čierneho energetického uhlia z Ruska a Ukrajiny pre obchodných partnerov z oblastí energetiky, metalurgie a chemického priemyslu. V roku 2001 mal zabezpečovať zhruba 50 percent potrieb Slovenska v importe čierneho energetického uhlia.
Okrem uhlia, železnej rudy a šrotu obchodoval Kimex aj s hutníckym materiálom, banskými technológiami, sklom, porcelánom a textilom.
Kto patril medzi jeho klientov, to nemusíme dlho hádať. Už sídlo Kimexu dávalo tušiť, že medzi jeho odberateľov budú patriť aj košické Východoslovenské železiarne (VSŽ).
Do akej miery bol však Jankulákov životopis naozaj spojený s týmto gigantom, o tom môžeme len polemizovať.
V slovenských reáliách bolo celkom bežné, že manažéri, ktorí začali úspešne podnikať krátko po Nežnej revolúcii, zväčša využívali skúsenosti nadobudnuté počas socializmu.
Či vyštudovaný inžinier Jankulák pôsobil pred pádom režimu v košických železiarňach, nevieme. V každom prípade, krátko pred Nežnou revolúciou oslávil 31. narodeniny a o dva roky neskôr sa plnou vervou pustil do podnikania.
Medzi najväčšími
A evidentne sa mu darilo. Hospodárske výsledky Kimexu z deväťdesiatych rokov síce nepoznáme, ale na začiatku milénia sa zaraďoval medzi najväčšie slovenské podniky obchodujúce s Ruskou federáciou.
Napríklad v roku 2003 sa chválil obratom na úrovni 42 miliónov dolárov. V roku 2012 už jeho tržby presiahli 67 miliónov eur. Na dosiahnutie tohto míľnika mu pritom stačilo 14 zamestnancov.
Pri firme Kimex musíme upozorniť na jednu dôležitú informáciu.
