Technologický gigant Meta, prevádzkovateľ facebooku a instagramu, fastfoodový reťazec McDonald’s, líder amerického maloobchodu Walmart a desiatky ďalších amerických korporácií sa začali prispôsobovať novej spoločenskej a politickej realite, ktorú prináša novozvolený prezident Donald Trump.
Firmy sa odkláňajú od „woke“ iniciatív a myšlienok v oblasti diverzity, rovnosti a inklúzie. Rušia projekty na podporu ľudských práv, menšín či LGBTQ+ komunity, ku ktorým sa ešte donedávna hlásili.
Cieľom je získať si priazeň novej Trumpovej administratívy, prípadne ju aspoň neprovokovať. Stať sa Trumpovým nepriateľom v kultúrnych otázkach by bolo pre mnohé veľké firmy bolestivé. Na druhej strane firmy sa v kultúrnych otázkach pragmaticky prispôsobovali aj po nástupe Joea Bidena k moci v roku 2021. V oboch prípadoch môžeme hovoriť o fenoméne korporátnej normalizácie.
Pozitívna diskriminácia
Pojmom „woke“ sa pôvodne označovalo budovanie povedomia o problematickom postavení Afroameričanov v americkej spoločnosti. Postupne sa k nemu pridali otázky sociálnej nerovnosti, sexizmu a práv LGBTQ komunity.
Aktivitami v oblasti diverzity, rovnosti a inklúzie (v amerických podmienkach sa pre ne zaužívala skratka DEI) sa americké univerzity a firmy zaoberajú dlhé roky. Zintenzívnili ich po protestoch Black Lives Matter v roku 2020, ktoré vyvolala policajná vražda Afroameričana George Floyda.
Do praxe sa dostali povinné školenia o predsudkoch a tolerancii voči menšinám a LBGTQ komunite, ako aj iniciatívy, ktoré mali poukázať na nedostatočne zastúpené minority v pracovných tímoch.
Niektoré firmy zaviedli DEI programy z presvedčenia, iné len pre očakávania verejnosti. Boli pre ne len jedným z PR nástrojov, ktorými presviedčali svojich zákazníkov a investorov, že podnikajú férovo a spravodlivo.
Firmy tiež začali meniť náborové postupy a upravovať kritériá pre kariérne povýšenie. Ich cieľom bolo formou „pozitívnej diskriminácie“ zvýšiť šance pre ľudí, ktorí boli pre farbu pleti alebo sexuálnu orientáciu prehliadaní.
Nie každý tým bol nadšený. Najmä keď sa stávalo, že ak si mal zamestnávateľ vybrať medzi dvoma kandidátmi s rovnakými schopnosťami, pre zvýšenie diverzity vo firme si vybral toho, ktorý patril k menšine.
Odtiaľ bol už len krok k tomu, aby sa témy DEI zneužili na kultúrnu vojnu. Chytili sa ich politici a aktivisti na sociálnych sieťach. Hovorili o cenzúre, politickej (ne)korektnosti a obmedzovaní slobody názorov, čo bola živná pôda pre polarizáciu spoločnosti.
Prelomové súdne rozhodnutie
Proti „woke“ fenomému vystupoval v minulosti aj Trump. Opakovane ho označoval za „bullshit“ (sprostosť), hovoril, že ho treba zastaviť. Kritizoval snahy o zvýšenie povedomia o sociálnych otázkach, ako sú rasizmus a nerovnosť, tvrdil, že ide o nástroj liberálnych ideí a politík, ktoré sú hrozbou pre americkú spoločnosť.
