Hoci sú Tatry najmenšími veľhorami v Európe, z pohľadu rozvoja turizmu rozhodne nie sú homogénnym celkom.
Vysoké Tatry, predovšetkým Štrbské Pleso, Smokovce a Tatranská Lomnica, ponúkajú pomerne rozvinutú infraštruktúru. Od lyžiarskych stredísk cez veľké hotely a apartmánové domy až po viac či menej originálne turistické atrakcie. V lete počas víkendu sa na prístupových cestách tvoria kolóny a v tatranských osadách je problém zaparkovať.
Východná časť veľhôr, teda Belianske Tatry, ponúka o dosť odlišný obrázok. Cestovný ruch je tam podstatne komornejší a čím viac sa blížite k hraniciam s Poľskom, tým viac sa tento pocit stupňuje.
V článku sa dočítate:
- prečo sa Tatranská Javorina na rozdiel od Ždiaru nerozvíja,
- aké projekty chystajú tamojší podnikatelia v cestovnom ruchu,
- či sa dá robiť mäkký turizmus aj v Starom Smokovci.
Zakliata dedina
Tatranská Javorina je v údolí učupená pohraničná obec, ležiaca na severovýchodnom okraji Tatranského národného parku (TANAP). Táto poloha sa v minulosti podpísala aj pod charakter obce. Jej obyvatelia pracovali buď na hraničnom priechode, alebo v národnom parku.
Za uplynulé tri dekády sa toho v obci veľa nezmenilo. V obci má v súčasnosti trvalý pobyt len 176 ľudí, je tam niekoľko apartmánov a chát na prenájom. Tatranská Javorina je síce tradičným východiskovým bodom dlhých peších túr naprieč Tatrami, no infraštruktúra pre cestovný ruch sa tam rozvíja len veľmi opatrne.
Starosta Miroslav Michaľák to pripisuje tomu, že obec leží na území TANAP-u so zvýšeným stupňom ochrany prírody a väčšinu pozemkov vlastní štát: „Turizmus je jedným z kľúčových zdrojov príjmov, no aby mohol naplno prosperovať, obec potrebuje viac flexibility v otázke využitia pôdy.“
Tatranská Javorina podľa neho dopláca na nedokončenú zonáciu TANAP-u, o ktorej sa hovorí už dvadsať rokov. Dlhodobým cieľom vedenia obce je jej presun z tretieho do druhého stupňa ochrany prírody, čo by miestnym malo uľahčiť výstavbu, prípadne umožniť kúpu pozemkov od štátu.
Drevený kostol sv. Anny v Tatranskej Javorine. (zdroj: SME/Jozef Ryník)Obec by mohla, teoreticky, ťažiť z blízkosti k poľským hraniciam, odkiaľ prichádza množstvo návštevníkov TANAP-u.
„Poliaci prejdú od nás cez Tatry na Štrbské pleso a večer sa nemajú ako vrátiť späť,“ hovorí Michaľák. Podnikaví Poliaci im zorganizujú mikrobus a za cestu si podľa neho zapýtajú aj 50 eur: „Vidíme, ako ponad nás lietajú peniaze, ale my z nich nemáme nič.“
Zároveň však podotýka, že v obci nechcú dravých developerov, ktorí by v nej spustili masovú výstavbu: „Stačili by nám náučné chodníky, oddychové zóny či infocentrum, teda aktivity mäkkého turizmus. Nechceme byť druhou Demänovskou dolinou.“
Riešením by podľa neho mohlo byť, že TANAP si ponechá kontrolu nad citlivými lokalitami, no menej ohrozené časti národného parku sa sprístupnia pre potreby obce a na rozvoj služieb.
Spoločne by pritom vytvorili projekty, ktoré spájajú ochranu prírody s turistickým ruchom. „Mohli by sa postaviť ekologické ubytovacie zariadenia, cyklotrasy, turistické chodníky v spolupráci s TANAP-om, čím by sa zabezpečilo, že turizmus nebude narušovať ekosystém,“ vysvetľuje.
