Seredské pečivárne mali pred rokmi reklamu, ktorá hovorila o tom, že na Slovensku sa každú sekundu zjedia jedny Horalky. Mala ukazovať, aký vzťah majú Slováci ku kultovým oblátkam.
Obdobnou cestou by sa mohla vydať aj americká sieť rýchleho občerstvenia McDonald’s. Štatisticky to vyzerá tak, že každých päť sekúnd na Slovensku predá jeden cheeseburger.
Z pohľadu veľkosti odbytu len ťažko nájdete obľúbenejšie jedlo. Cheeseburger sa tak dá zaradiť k haluškám a opečiatkovať nálepkou slovenské národné jedlo.
McDonald’s aj tridsať rokov po vstupe na slovenský trh „valcuje“. Neprekáža mu výmena generácií a ani to, že ľudia sa snažia žiť zdravšie. Ako je možné, že Slováci nechajú v „mekáči“ ročne desiatky miliónov eur?
„Vás tu nechceme“
Slovensko bolo jednou z posledných postkomunistických krajín, do ktorej sa americký fastfoodový reťazec rozhodol vstúpiť. Prvú reštauráciu pritom v októbri 1995 neotvoril v Bratislave, ale v Banskej Bystrici. Dôvodom boli protesty, ktoré sprevádzali jeho príchod na Slovensko.

Vtedajší primátor hlavného mesta Peter Kresánek dostal list od osmičky ochranárskych mimovládnych organizácií, ktoré s výstavbou prevádzky McDonald’s nesúhlasili.
Primátora vyzvali, aby „nedovolil tejto spoločnosti podnikať na území mesta“. Argumentovali tým, že firma produkuje veľké množstvo odpadov: „Tisíce ton jednorazových obalov skončia na zemi v uliciach mesta a ich spaľovaním sa bude znečisťovať ovzdušie.“