BRATISLAVA. Recyklácia odpadov z textilu je stále na začiatku. Zber textilného odpadu sa postupne rozbieha v celej Európske únii (EÚ).
Zároveň však chýba európska legislatíva, ktorá by nastavila systém financovania napríklad formou rozšírenej zodpovednosti výrobcov.
Uviedol to generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu (ZOP) Ján Chovanec.
Zodpovednosť zostáva samosprávam
"Na jednej strane teda musíme tak ako ostatní textil zberať, na druhej strane ťarcha jeho zberu nepadá na výrobcov, ktorí by recyklačnými poplatkami jeho zber a spracovanie rozvíjali, ale na samosprávy. Znepokojujúce na tom celom je však ešte jedna vec - termín revízie smernice je stanovený až na koniec roka 2028," priblížil Chovanec.
Textilný odpad je podľa neho potrebné rozdeľovať na použitý textil vhodný na opätovné použitie (secondhand) a samotný odpad z textilu, čiže zašpinený textil.
Na Slovensku sa podľa štúdie z roku 2022 zberá predovšetkým použitý textil na opätovné použitie, tvrdí. Zavedenie zberu textilu vhodného na opätovné použitie nie je povinné, ale envirorezort ho v príručke uvádza ako možný doplnkový spôsob zberu textilu.
Na Slovensku sa dotrieďuje odpad zo severnej a západnej Európy v dvoch veľkokapacitných triediacich linkách v Senci a Martine. Tento odpad končí v pobočkách secondhandov v SR a okolitých krajinách.
Okrem nich sú ešte tri menšie zariadenia na prípravu na opätovné použitie textilného odpadu v Bratislave, Šenkviciach a Banskej Bystrici, vysvetlil Chovanec.
"Celková kapacita zariadení na triedenie textilu na opätovné použitie je 40-tisíc ton ročne, no pri tejto kapacite je potrebné podčiarknuť, že ide len o kapacity na spracovanie použitého textilu, nie odpadu z textilu," povedal.
Spracovanie a recyklácia
Šéf ZOP tvrdí, že v povoľovacom procese je aktuálne aj projekt ďalšej veľkokapacitnej dotrieďovacej linky v obci Chorvátsky Grob s kapacitou 15-tisíc ton ročne.
Okrem dotriedenia textilu na opätovné použitie by mal tento projekt podľa neho vyrábať z textilného odpadu aj alternatívne palivo pre cementárne, respektíve tepelnoizolačný materiál a výrobky pre automobilový, nábytkársky či hračkársky priemysel.
Zároveň na Slovensku pôsobia aj štyri spoločnosti na spracovanie a recykláciu textilného odpadu, a to v Senici, Krajnom, Hlinnom a vo Svite. Ich kapacita je 13-tisíc ton ročne. Spracovávajú prevažne priemyselný textil zo zahraničia a automobilový textil zo SR, vysvetlil Chovanec.
"Najjednoduchšou a ekonomicky a environmentálne najlepšou formou recyklácie textilu z domácnosti je jeho opätovné použitie. Textil z domácností má veľmi heterogénne zloženie, obsahuje viaczložkové materiály, a preto je jeho recyklácia technický zložitá a v mnohých prípadoch aj ťažko ekonomicky udržateľná," povedal riaditeľ zväzu.
Myslí si, že vhodnou alternatívou pre recykláciu komunálneho textilu je up-cycling, ktorý dáva použitým či odpadovým produktom nové využitie. Nevýhodou býva jeho vyššia cena. Lacnejšou a udržateľnejšou verziou je podľa Chovancových slov down-cycling, čiže spracovanie textilu na čistiace handry.
Chovanec poukázal na to, že recyklované textilné odpady a výrobky možno nájsť v stavebnom, nábytkárskom či odevnom priemysle. Textil sa využíva pri výrobe protihlukových stien alebo odhlučnených výrobných hál, taktiež ako tepelný izolant v interiéroch a exteriéroch stavieb či prímes v zelených stavbách.
