BRATISLAVA. Príprava projektov veterných elektrární na Slovensku napreduje.
V procese posudzovania vplyvov na životné prostredie sú už veterné parky s výkonom 942 megawattov, teda zhruba dvoch blokov jadrovej elektrárne v Mochovciach.
Zdĺhavé procesy
Prvé projekty by mohli byť spustené do prevádzky v roku 2028 za predpokladu, že sa podarí štátu uviesť už prijaté zmeny v povoľovacích procesoch aj do praxe. Ide najmä o elektronizáciu stavebného konania, alebo zmeny zlepšujúce dodržiavanie zákonných lehôt na vyjadrenie verejných inštitúcií.
Vo fáze začatého procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie je 24 projektov s inštalovaným výkonom 942 megawattov.
„Hoci ešte stále sú v legislatíve prítomné mnohé veci, ktoré zbytočne predlžujú celý povoľovací proces, viaceré zmeny napríklad v stavebnom zákone alebo aj v zákone o EIA z pohľadu investorov obnovili dôveru, že bude vôbec možné dokončiť prípravu projektov,“ vysvetľuje Ján Lacko, člen Výkonného výboru SAPI (Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky).
Podľa prieskumu medzi členmi SAPI počíta väčšina developerov pripravujúcich projekty veterných elektrární s najskorším termínom spustenia do prevádzky v roku 2028.
„Veríme, že sa tak po 24-och rokoch od spustenia poslednej veternej elektrárne na Slovensku aj stane. Veterná energia je už dlhé roky bežnou súčasťou energetického mixu prakticky každej krajiny v EÚ, ale aj Číny, či USA. Verím, že aj na Slovensku sa čoskoro bude tento lokálny zelený zdroj výrazne viac využívať,“ doplnil Lacko.
Minulý rok bol rekordný z pohľadu získania rozhodnutí o tzv. rozsahu hodnotenia vplyvov na životné prostredie, ktorý určuje ministerstvo životného prostredia.
Tento rozsah štúdie a monitoringy, ktoré musia projekty predložiť pre získanie povolenia v rámci EIA. „V prípade piatich projektov sa dokonca už aj podarilo predložiť správu o hodnotení, ktorá je výsledkom týchto štúdií, a teraz čakajú finálne stanovisko rezortu životného prostredia,“ dodal Lacko.
Napriek tomuto pozitívnemu posunu investori podľa SAPI stále narážajú na bariéry, ktoré povoľovací proces komplikujú a predlžujú.
Vietor zatiaľ vyrába tri megawatty
Nielen pre projekty veterných elektrární je kľúčové, aby začali aj v reálnej praxi fungovať zmeny zjednodušujúce proces prípravy výstavby, ktoré priniesli napríklad novely stavebného zákona, či zákona o EIA.
„Napríklad nahradenie územného a stavebného konania jedným konaním o stavebnom zámere by malo aj v prípade projektov veterných elektrární ušetriť mesiace času,“ konštatuje Lacko.
V súčasnosti je na Slovensku v prevádzke stále len päť veterných elektrární s výkonom 3 megawattov, ktoré boli postavené ešte v roku 2004.
„Rozvoj výroby zelenej energie je pritom kľúčový nielen pre znižovanie závislosti od dovozu plynu zo zahraničia či vytvorenie tlaku na znižovanie cien elektriny na trhu, ale aj pre slovenský priemysel. S nástupom kritérií ESG (Environmental Social Governance) do praxe totiž čoraz viac firiem z priemyslu hľadá možnosť odoberať zelenú energiu aj priamo od jej výrobcu,“ uzavrel Lacko.
