BRATISLAVA. V prípade, že budú zdravotnícke zákony k dohode medzi vládou a Lekárskym odborovým združením schválené v navrhovanom znení, hrozí rozvrat zdravotníctva, uviedli zástupcovia zdravotníckej sekcie Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení.
Varujú pred finančnými aj personálnymi dosahmi, ktoré sú podľa ich slov nevykonateľné a pocíti ich najmä pacient.
Apelujú preto na vládu i poslancov Národnej rady SR, aby k schvaľovaniu zákonov pristupovali zodpovedne. Informovali o tom po utorkovom rokovaní.
Rozvrat zdravotníctva
"Ak budú schválené zákony tak, ako sú v memorande, bez možnosti úpravy, bude to znamenať rozvrat zdravotníctva do dvoch rokov," vyhlásil šéf Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Marián Petko s tým, že požiadavky nie je možné naplniť personálne ani finančne.
Zdôraznil tiež, že pacientovi by to vo výsledku neprinieslo nič. Podotkol, že návrhy zákonov bude pripomienkovať, no spolu s ostatnými upozornil vládu i poslancov, že budú za prípadné následky spoluzodpovední.
Len pre nemocnice v ANS by napríklad skrátenie pracovnej doby podľa jeho slov znamenalo potrebu prijať 240 lekárov a 1500 ďalších zamestnancov. Zmena by si zároveň podľa neho vyžadovala takmer 70-miliónové navýšenie.
V prípade schválenia normatívov by ANS potrebovala prijať, navyše, ďalších 1200 nových zamestnancov, ozrejmil Petko. Opätovne pripomenul, že podľa analýz ANS si dohoda vlády s LOZ vyžiada vyše 500 miliónov eur navyše.
Opäť hrozí odchod lekárov z nemocníc. Koalícia nemá dosť hlasov na zmenu zákonov Čítajte Viceprezident AZZZ SR Igor Pramuk potvrdil, že prijatie navrhovaných zmien bude mať hrozivý dosah. Podotkol, že zmeny v Zákonníku práce budú mať vplyv na celé hospodárstvo a ekonomiku Slovenska, na čo podľa jeho slov nie je pripravené.
Ďalšou výhradou zástupcov AZZZ je zavedenie transakčnej dane. Trvajú na tom, aby od nej boli oslobodení všetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, nielen štátne a príspevkové organizácie. Pramuk potvrdil, že spolu s ostatnými členmi zdravotníckej sekcie asociácie pripravujú v tejto súvislosti podnet na Európsku komisiu, týkajúci sa diskriminácie.
Prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP) Jaroslava Orosová a prezident Asociácie súkromných lekárov SR Marián Šóth v tejto súvislosti podotkli, že pri súčasnom financovaní, plánovaných zmenách a zároveň konsolidačných opatreniach ambulancie nebudú konkurencieschopné voči ústavným zariadeniam.
Upozornili, že sa v nich sústreďuje 70 percent zdravotnej starostlivosti. "Neudržíme personál, ktorý bude lákaný do ústavných zdravotníckych zariadení," vysvetlila Orosová s tým, že zdravotná starostlivosť v ambulanciách tak nebude dostupná.
Šóth priblížil, že ASL SR by po prijatí zmien potrebovala navýšenie o minimálne 900 miliónov eur na zastabilizovanie zdravotníckych pracovníkov v ambulanciách.
Odborári sa bránia
Cieľom navrhovaných zákonov je podľa odborárov dodržiavanie už platných predpisov, uviedol Šéf LOZ Peter Visolajský v reakcii na kritiku.
Vníma ju ako mediálnu hru, pričom podotkol, že sa treba pozrieť na možný konflikt záujmov. Zároveň pripomenul, že ak zákony nebudú schválené podľa dohody, lekári hromadne odídu z nemocníc.
Ozrejmil, že asociáciu reprezentujú najmä nemocnice, ktoré zastupujú finančné skupiny. "Preto sa nečudujme ich vyjadreniam, pretože tie zákony, ktoré majú prísť do parlamentu a ktoré sme vyrokovali s ministrom (zdravotníctva, pozn. TASR), prinesú viac transparentnosti a poriadku do financovania nemocníc, a to, samozrejme, finančným skupinám, tým dvom v slovenskom zdravotníctve, výrazne neprospieva," skonštatoval Visolajský. Robia teda podľa neho všetko pre to, aby zákony neprešli.
AZZZ SR kritizovala najmä požiadavku na skrátenie týždennej pracovnej doby u zamestnancov v nepretržitej prevádzke či zavedenie personálnych normatívov. Šéf odborárov tvrdí, že ide o predpisy, ktoré platia už dávno, a ide len o to, aby sa dodržiavali.
"My žiadame, aby bol dodržaný zákon, ktorý hovorí, že pri nepretržitej prevádzke je týždenný pracovný čas 37,5 hodiny, a zopakujem, väčšina nemocníc už dávno tento zákon dodržuje," poznamenal.
Vysvetlil, že zamestnanci, ktorí pracujú na zmeny, majú stanovený pracovný čas 37,5 hodiny už dávno. Zmeny sa podľa jeho slov majú týkať len zamestnancov, ktorí robia nepretržitú prevádzku. "Preto je veľmi nefér od týchto nemocníc, že robia dymové clony a vyrátavajú náklady pre všetkých zamestnancov, pretože to sa nebude týkať všetkých zamestnancov," doplnil Visolajský.
Šéf LOZ ozrejmil, že personálne normatívy sú predpis, ktorým štát garantuje pacientovi, koľko a aký kvalitný personál má pri sebe. "To je na ochranu pacienta a podľa týchto personálnych normatívov dnes nemocnice aj dostávajú peniaze na personál," dodal.
Pýta sa preto, ako nemocnice v Asociácii nemocníc Slovenska dodržiavali predpisy doteraz, ak tvrdia, že po prijatí zákona budú musieť prijať 1200 nových zamestnancov. Tiež prečo ich zdravotné poisťovne zazmluvňovali, ak pravidlá nedodržiavali, a čo robili s financiami, ktoré za personál dostávali.
Visolajský dodal, že prijatie zákonov okrem iného zabezpečí poriadok vo financovaní nemocníc, čo je rovnako benefit pre pacienta.
