Kým eseročky a akciové spoločnosti majú štandardne zriadený samostatný bankový účet, mnohí živnostníci aj na podnikateľské účely využívajú svoje súkromné osobné účty.
Ide najmä o takých, ktorí si uplatňujú takzvané paušálne výdavky, takže nemajú potrebu zvlášť evidovať skutočne vynaložené výdavky na podnikanie.
To sa má čoskoro zmeniť. Zákon o transakčnej dani, ktorá je súčasťou konsolidačného balíčka vlády Roberta Fica (Smer), vyžaduje od podnikateľov, aby si súkromné a firemné financie oddelili.
V praxi to znamená, že ak živnostník ešte nemá podnikateľský účet, bude si ho musieť do konca marca založiť. Ministerstvo financií vypočítalo, že táto povinnosť čaká 190-tisíc podnikateľov.
Banky už od decembra evidujú nárast žiadostí o zriadenie podnikateľského účtu a očakávajú, že v najbližších týždňoch sa nápor ešte zvýši.
Povinnosť spojená s transakčnou daňou je však pre ne tiež príležitosť na získanie nového alebo udržanie existujúceho klienta, a tak prichádzajú s marketingovými akciami, sľubujúcimi zľavy a benefity.
Viaceré z nich cielia práve na živnostníkov s paušálnymi výdavkami. Ide o najväčšiu skupinu klientov, v ktorej môže dochádzať k „bankovej turistike“.
Nulová transakčná daň? Revolut riešením nie je, účet zadarmo pre niekoho áno Čítajte Ako sa vyhnúť dani
Od 1. apríla musia živnostníci realizovať platby súvisiace s podnikaním výhradne cez transakčný účet. Zdaňuje sa odchádzajúci bezhotovostný prevod, platba bankovou kartou aj výber hotovosti z bankomatu.
Transakčná daň
- 0,4 % Sadzba za odchádzajúci bankový prevod, maximálne 40 eur.
- 0,8 % Sadzba za výber hotovosti z bankomatu, bez maximálneho limitu.
- 2 eurá ročne Sadzba za platobnú kartu, pričom jednotlivé platby kartou už zdanené nie sú.
- 0 % Od dane sú oslobodené platby daní, odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne a iných príspevkov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, platby do druhého a tretieho dôchodkového piliera, platby cez Slovenskú poštu a platby medzi účtami daňovníka v tej istej banke.
Pre toho, kto si uplatňuje paušálne výdavky, je to zvláštna situácia. Zákon o transakčnej dani hovorí, že jej predmetom nie sú platby daní a odvodov do Sociálnej poisťovne, ale ani bezhotovostný prevod na iný účet toho istého daňovníka v tej istej banke.
Teoreticky tak môže živnostník s paušálnymi výdavkami, po zaplatení dane z príjmu a odvodov, previesť svoj príjem na súkromný účet bez toho, aby z prevodu zaplatiť transakčnú daň.
Na to potrebuje podnikateľský účet v banke, kde má aj osobný účet, z ktorého platí za byt, služby pre domácnosti či nákupy potravín.
Ak sa chce v rámci transakčnej dane vyhnúť aj štátnemu poplatku za platobnú kartu vo výške dvoch eur ročne, mal by si v banke zistiť, či sa dá podnikateľský účet zriadiť aj bez nej. Jediným efektom transakčnej dane na tohto daňovníka je potom poplatok banky za vedenie podnikateľského účtu.
Ten sa bežne pohybuje od päť do desať eur mesačne. Ak živnostník nie je v domovskej banke viazaný napríklad hypotékou, môže hľadať účet s najnižším poplatkom aj u konkurencie. Ku ktorej si eventuálne potom prenesie aj súkromný účet.
Banky tejto úvahe rozumejú, a preto aktívne komunikujú zľavy za služby spojené s podnikateľskými účtami. INDEX sa pozrel na ponuky ôsmich bánk.
