Štatisticky to vyzerá tak, že každých päť sekúnd sa na Slovensku predá jeden cheeseburger. Z pohľadu veľkosti odbytu len ťažko nájdete obľúbenejšie jedlo. Dá sa tak zaradiť k haluškám a opečiatkovať nálepkou slovenské národné jedlo.
Predajca cheeseburgerov, fastfoodová sieť McDonald’s, aj tridsať rokov po vstupe na slovenský trh „valcuje“. Neprekáža jej výmena generácií a ani to, že ľudia sa snažia žiť zdravšie.
Slováci nechajú v „mekáči“ ročne desiatky miliónov eur. Ako však jeho biznis funguje, kto sú jeho najväčší franšízoví partneri? A ako chce svoju slovenskú sieť, ktorá v súčasnosti zahŕňa takmer pol stovky reštaurácií, ďalej rozširovať?
To sa dočítate v titulkovej téme februárového vydania magazínu INDEX s názvom Slovenská doba „mekáčová“.
Článok nájdete vo februárovom vydaní magazínu INDEX. Výhodne si ho predplaťte po kliknutí na titulku. (zdroj: Midjourney/Martin Kovár)V novom INDEXE nájdete aj príbeh ďalšieho slovenského magnáta. Košičan Jozef Jankulák je špecifický prípad. Hoci ide o jedného z najbohatších Slovákov, darí sa mu unikať pozornosti verejnosti.
Rozhovory do médií nedáva, jeho fotky na webe nie sú a napríklad na tých, ktoré sme našli vo fotobankách tlačových agentúr, chýbajú popisy. (Ale napokon sa nám ho podarilo identifikovať.)
„Pán Utajený“ pritom stojí za jedným z najúspešnejších projektov slovenského strojárstva, prešovskou firmou Spinea. Investoval do nej už v polovici 90. rokov a vytvorila mu dobrý imidž a do úzadia odsunula aj to, na čom zbohatol.
V skutočnosti Jankulákov biznis rozpálilo ruské uhlie, v 90. rokoch bol jedným z jeho najväčších dovozcov na Slovensku, dodával ho aj Východoslovenským železiarňam, a to aj za Rezešovej éry. Z nedávnej minulosti zasa Jankulákovo meno zarezonovalo v známej korupčnej kauze Dobytkár.
Jozef Jankulák. (zdroj: Hej, Ty!)Ľuboš Pástor už 25 rokov pôsobí ako profesor finančnej ekonómie na Chicagskej univerzite. Vyučuje portfólio manažment, čo je predmet populárny najmä medzi študentmi, ktorí sa chcú uplatniť v investičných firmách.
Svojim študentom povoľuje neobmedzene používať Chat GPT. Tvrdí, že umelú inteligenciu budú v reálnom živote mať voľne k dispozícii, preto nemá zmysel ju zakazovať.
„Chat GPT by urobil moju písomku len na 60 percent. Ak by sa študent spoľahol len na umelú inteligenciu, nezíska dobrú známku,“ vysvetľuje profesor Pástor v rozhovore pre INDEX.
Dočítate sa v ňom aj to, koľko štúdium na americkej univerzite stojí, aké ťažké je dostať sa na ňu a prečo Američania vyberajú školu pre svoje deti dôkladnejšie než Slováci.
Vo februárovom INDEXE sa venujeme aj téme, ktorá rezonuje v amerických firmách a nepriamo sa prenáša aj do Európy, a teda aj na Slovensko. Po víťazstve Donalda Trumpa v prezidentských voľbách v nich prebieha niečo ako „korporátna normalizácia“.
Technologický gigant Meta, prevádzkovateľ Facebooku a Instagramu, fastfoodový reťazec McDonald’s či líder amerického maloobchodu Walmart sa odkláňajú od „woke“ iniciatív a myšlienok v oblasti diverzity, rovnosti a inklúzie, ktoré Trump opakovane označuje za „hlúposť“.
Firmy tak brzdia alebo úplne rušia projekty na podporu ľudských práv, menšín či LGBTQ+ komunity, ku ktorým sa ešte donedávna hlásili. Viac sa dočítate v článku Líškajú sa Trumpovi, nechcú si ho znepriateliť.
Meta v rámci tohto trendu zrušila v USA spolupráce s profesionálnymi novinármi a analytikmi na overovanie faktov na jej sociálnych sieťach.
Zakladateľ firmy Mark Zuckerberg síce tvrdí, že to preto, lebo podľa neho dochádzalo k cenzúre, ale je zrejmé, odkiaľ fúka vietor. O cenzúre na Facebooku dlhodobo hovoril práve Trump, ktorému pred pár rokmi dokonca pre porušovanie pravidiel na tejto sociálnej sieti zrušili konto.
Program overovania faktov (fact-checking) v Európe pokračuje, lebo ho vyžadujú európske zákony. V novom INDEXE prinášame rozhovor s Robertom Barcom, ktorý bol do minulého roka ako redaktor agentúry AFP jeho súčasťou.
„Netuším, na čom Zuckerberg zakladá tvrdenie, že overovatelia faktov sú cenzori. Za AFP v Európe môžem povedať, že v čase, keď som tam bol, by ste v našich článkoch nenašli faktickú chybu,“ vysvetľuje.
V rozhovore sa dozviete, v čom práca fact-checkera pozostáva, ako si vyberá, akým hoaxom sa bude venovať a či má právomoc zablokovať príspevok na sociálnej sieti. Hovorí tiež o tom, že ruské dezinformácie majú u nás voľné pôsobisko.
Z ďalších tém vo februárovom INDEXE vyberáme:
- Megaprojekty na Dunaji: Ako sa zmení širšie centrum Bratislavy?
- Lovec podvodníkov skrachoval: Skolila ho mánia trhu
- Nechcú druhé Zakopané: Ako sa rozvíja turizmus v Tatrách
- Obliekala celú republiku: 85-ročná história púchovskej Makyty sa končí
Vážení čitatelia, ak nás radi čítate, no nepatríte ešte do klubu predplatiteľov, využite výhodnú ponuku na predplatné a získajte ho so zľavou na index.sme.sk/predplatne.
Ďakujeme za Vašu priazeň.
