BRATISLAVA. Slovenská ekonomika zaostáva v mzdách a produktivite, legislatívne zásahy negatívne ovplyvňujú konkurencieschopnosť firiem.
Republiková únia zamestnávateľov poukazuje na to, že slovenské mzdy sú v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie (EÚ) najnižšie.
Podľa zamestnávateľov za to môžu legislatívne opatrenia, ako je napríklad prudké zvyšovanie minimálnej mzdy, ktoré nezohľadňuje úroveň produktivity práce, zhoršujú konkurencieschopnosť firiem a bránia udržateľnému rastu miezd.
„Opakované, plošné, navyšovanie miezd legislatívou zo strany štátu v praxi spôsobuje, že platy na Slovensku stúpajú rýchlejšie ako skutočná produktivita práce. Tento prístup k mzdovej politike, v kombinácii s dlhodobo neúnosne vysokým daňovo-odvodovým zaťažením pre firemný sektor spôsobuje, že podniky majú menej možností na zabezpečenie reálneho, zdravého a udržateľného rastu miezd,“ uviedol Alexander Karšay, hlavný ekonóm Republikovej únie zamestnávateľov.
Najnižšie platy vo V4
V západnej Európe sú čisté mzdy v priemere 2 až 2,5-násobne vyššie než na Slovensku. V krajinách ako Írsko, Švédsko, Francúzsko či Belgicko sú platy zamestnancov dvojnásobné v porovnaní s tými slovenskými.
Za lepším platovým ohodnotením však netreba ísť ďaleko, postačí aj do okolitých krajín V-4ky. „Pri zohľadnení cenových rozdielov sú mzdy v Česku vyššie o 35 percent, v Poľsku o 56 percent, a v Maďarsku o 22 percent,“ dopĺňa.
Vyššie mzdy sú naviazané na produktivitu práce
Podľa analýz je hlavným faktorom zaostávania slovenských miezd oproti západnej Európe práve nízka produktivita práce, ktorá vyjadruje, koľko tovarov a služieb dokážu za rovnaký čas zamestnanci vytvoriť.
Čím vyššia produktivita je, tým vyššia je aj efektivita a výkonnosť ekonomiky.
Produktivita práce je tiež dôležitá pre rast miezd, pretože pokiaľ výroba produkuje za rovnaký čas viac produktov, zamestnávatelia si môžu dovoliť pracovníkom vyplácať vyššie mzdy.
Krajiny, ktoré dosahujú vyššiu produktivitu práce, zvyčajne majú vyššie mzdy a lepšie hospodárske výsledky.
Vysoké dane
Okrem nízkej produktivity práce je však na Slovensku problémom aj vysoké daňovo-odvodové zaťaženie miezd, ktoré je jedno z najvyšších v EÚ a dosahuje v priemere 44 percent z celkových mzdových výdavkov na zamestnanca.
K tomu sa pridávajú aj ďalšie nepriame dane, ako DPH, spotrebné dane a ďalšie poplatky, ktoré tiež limitujú skutočnú výšku mzdy, ktorú občania môžu využiť na svoje výdavky. Väčšina daní a poplatkov tiež celkovo zvyšuje náklady firiem a obmedzuje ich schopnosť vyplácať vyššie mzdy.
„Slovenské firmy v uplynulých rokoch čelili, a stále čelia, enormnému nárastu nákladov, a to nielen v oblasti miezd, ale aj v dôsledku zvýšených daní, odvodov a poplatkov. Tento nárast nákladov znižuje konkurencieschopnosť slovenských firiem a bráni im investovať do rozvoja a zvyšovania mzdy svojich zamestnancov. Situáciu ešte viac komplikuje fakt, že nové povinnosti opakovane prichádzajú bez akejkoľvek relevantnej diskusie so zamestnávateľským sektorom, čo následne negatívne ovplyvňuje celú našu ekonomiku,“ konštatuje Spišák.
Politické chyby
Napriek výraznému zvyšovaniu minimálnej mzdy v posledných rokoch a ďalším legislatívnym zásahom ako sú plošné rozširovanie kolektívnych zmlúv, či zavádzanie rôznych príplatkov zo strany zamestnávateľa, nevedú tieto kroky k trvalo udržateľnému zvyšovaniu miezd.
Práve naopak, takéto opatrenia vytvárajú negatívny tlak na firemnú konkurencieschopnosť a výkonnosť.
Republiková únia zamestnávateľov upozorňuje, že politici, ktorí tvrdia, že legislatívnymi zásahmi môžu priamo ovplyvniť výšku miezd, sa mýlia. Mzdy sú totiž výsledkom produktivity práce, a tá je priamo spätá s výkonnosťou ekonomiky.
Základným predpokladom trvalého a udržateľného zvyšovania miezd na Slovensku je zvyšovanie produktivity práce a zlepšovanie podnikateľského prostredia.
Slovensko musí prijať opatrenia, ktoré podporia rast konkurencieschopnosti firiem, ako aj zníženie daňového a odvodového zaťaženia pre firemný sektor.
Podporou inovácií, technologických investícií a zlepšením legislatívneho prostredia pre podnikateľov môžeme dosiahnuť vyšší rast produktivity, ktorý sa následne prejaví v raste miezd.
„Vyššia produktivita a zlepšenie podnikateľského prostredia prispejú nielen k vyšším mzdám, ale aj k rastu celkovej konkurencieschopnosti slovenských firiem na medzinárodných trhoch. Vďaka zlepšeniu firemnej výkonnosti sa vytvoria nové pracovné miesta, podporí sa rast zamestnanosti a zvýši sa aj priemerná mzda,“ vysvetľuje Robert Spišák, viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov.
