Za socializmu ju poznal každý školák. Žltá ceruzka s názvom Koh-i-noor Hardtmuth bola povinnou školskou výbavou. S produktmi tejto značky sa dlhé desaťročia stretávajú aj amatérski a umeleckí maliari.
Ich výrobca už vyše 170 rokov sídli v Českých Budějoviciach. Ide o jednu z najstarších a doteraz fungujúcich fabrík na území bývalého Československa.
Príbeh značky Koh-i-noor Hardtmuth opisujeme v ďalšej časti seriálu Made in Czechoslovakia, venovaného kultovým výrobkom a značkám, ktorých korene siahajú do čias spoločného česko-slovenského štátu.
V článku sa dočítate:
- Prečo sa výroba ceruziek presťahovala z Viedne do Českých Budějovíc.
- Prečo komunisti ponechali cudzokrajný názov fabriky.
- Ako sa fabrika dostala od finančníka Petra Kellnera k rodine Břízových.
- Prečo sa česká firma stiahla z Číny aj z Ruska?
Hora svetla
Firma, ktorá za kultovými ceruzkami stojí, vznikla už v roku 1790, keď ju vo Viedni založil Josef Hardtmuth.
Spočiatku vyrábala kameninu, ale v roku 1802 si jej majiteľ nechal patentovať receptúru na výrobu tuhy do ceruziek. Prišiel na to, ako uhlíkovú tuhu vložiť do dreveného puzdra, vďaka čomu sa od nej používateľ už nezašpinil.
Po smrti Josefa Hardtmutha továreň prebral jeho syn Carl, ktorý sa v roku 1848 rozhodol presťahovať výrobu do Českých Budějovíc. Dôvodom boli lacnejšie pozemky, nižšie náklady na pracovnú silu a dostatok surovín na výrobu ceruziek.
Carlov syn Franz začal v roku 1888 vyrábať neskôr kultové žlté grafitové ceruzky. Keďže študoval v Anglicku, pri hľadaní názvu pre svoj výrobok si spomenul na obrovský diamant, ktorý z Indie dostala darom anglická kráľovná Viktória. Volal sa Koh-i-noor, čo v perzštine znamená „hora svetla“.
Keďže tuha, ktorá sa používa do ceruziek, je v podstate uhlík, podobne ako diamant, názov sa ujal. Až tak, že napokon sa v roku 1894 podľa neho premenovala samotná firma.
Pred prvou svetovou vojnou patril Koh-i-noor Hardtmuth k jedným z najväčších producentov ceruziek na zemeguli. Mal osem závodov v Európe a Amerike a 34 obchodných pobočiek po celom svete.
Makyta obliekala celú republiku. Porevolučná stávka na luxus však nevyšla Čítajte Dobré časy sa pre firmu skončili vypuknutím prvej svetovej vojny. Dopyt po ceruzkách poklesol a obchodné vzťahy sa pretrhali.
Po vojne bola výroba obnovená, ale už v novom štáte, Československu. V 30. rokoch firma vyrábala aj kvalitné plniace perá a v roku 1937 si dala zaregistrovať ochrannú známku Versatil pre mechanickú ceruzu v drevenom puzdre.
Výroba ceruziek bola čiastočne ručná práca. (zdroj: archív Koh-i-noor)Značku si cenili aj komunisti
Po druhej svetovej vojne a komunistickom prevrate v roku 1948 postihol Koh-i-noor Hardtmuth podobný osud ako iné súkromné fabriky, bol znárodnený.
Súdruhovia si však uvedomili, že podnik má vybudovanú značku, známu aj na západných trhoch, a tak aj v čase socializmu tri štvrtiny produkcie naďalej vyvážal do kapitalistických krajín.
