NORIMBERG. Dodatočné výdavky na obranu by mohli poskytnúť významný rastový impulz nemeckému hospodárstvu.
Ak by Berlín prostredníctvom nových dlhov financoval zvýšenie svojho obranného rozpočtu z 2 % na 3 % hrubého domáceho produktu (HDP), mohlo by v Nemecku vzniknúť až 200-tisíc nových pracovných miest, uvádza sa v novej štúdii, ktorú zverejnil v pondelok norimberský Inštitút pre výskum zamestnanosti (IAB).
Hoci by vyššie výdavky na obranu predstavovali pre nemecké hospodárstvo značnú záťaž, v konečnom dôsledku by boli únosné, uviedol výskumník IAB Enzo Weber.
Ak by sa dodatočné výdavky financovali z nového dlhu, dalo by sa očakávať zvýšenie hospodárskeho výkonu o 1 % a vznik až 200.000 nových pracovných miest. Tie by mohli vzniknúť napríklad v samotnom Bundeswehri, v stavebníctve alebo v kovospracujúcom priemysle.
"Ak sa rozšíri štátne obstarávanie, musí sa to využiť ako príležitosť na podporu technológií a inovácií. Ide o to, aby chradnúci priemysel dostal čo najväčší impulz," zdôraznil Weber.
Vplyv na zamestnanosť by bol výrazne slabší, ak by sa vyššie výdavky financovali prostredníctvom dodatočných daní, upozornil inštitút, ktorý pôsobí pri Spolkovom úrade práce.
Negatívne účinky na zamestnanosť možno podľa IAB očakávať, ak štát a verejné inštitúcie znížia svoju spotrebu v prospech zbrojenia a zredukujú počet pracovných miest, napríklad v oblasti zdravotníctva a vzdelávania.
