BRATISLAVA. Vyššie priemerné vonkajšie teploty spôsobili, že na Slovensku klesla spotreba plynu domácností už tretí rok po sebe. Spotreba plynu je vo všeobecnosti veľmi úzko spojená s počasím, na Slovensku to však platí viac ako inde. Skonštatoval to v utorok analytik Národnej banky Slovenska (NBS) Michal Marenčák, podľa ktorého malo teplejšie počasie vplyv aj na vlaňajší pokles spotreby plynu slovenských domácností.
V tejto súvislosti porovnal analytik SR so susedným Českom, kde podľa neho nepredstavujú vonkajšie teploty výlučne jediný faktor ovplyvňujúci spotrebu plynu domácností. "V oboch krajinách spotreba zemného plynu domácnosťami za posledné roky klesla. Kým na Slovensku možno pokles prisúdiť takmer úplne teplote, v Česku bol pokles nielen väčší, no i príspevok iných faktorov, napríklad cien, zohrával omnoho väčšiu úlohu," vysvetlil.
V Česku boli totiž podľa neho ceny energií výraznejšie ovplyvnené trhom. Priblížil, že kým v ČR v rokoch 2022 a 2023 rástli koncové ceny zemného plynu pre spotrebiteľov medziročne v priemere o 68 % a 36 %, na Slovensku to bolo o 20 % a 12 %. Príklad Česka by tak mal ilustrovať, že ak ceny energií pre domácnosti reagujú na vývoj na trhu, úzka väzba medzi teplou a spotrebou sa oslabí.
Na slovenské ceny energií by mala vplývať plošná pomoc vo forme subvencií cien, ktorá podľa analytika prináša isté nevýhody.
"Tou prvou sú obrovské náklady, najmä v čase nutnej fiškálnej konsolidácie. Tou druhou je, že neadresná pomoc nemotivuje domácnosti k investíciám do energetickej efektívnosti ako napríklad do zateplenia alebo kúpy tepelného čerpadla, keďže možná finančná úspora je pri umelo nízkych cenách energií tiež nízka. To vedie aj k negatívnym environmentálnym dopadom a prehlbovaniu slovenskej závislosti od dovozu plynu," zdôraznil Marenčák.
