Slovensko neopúšťajú len študenti, v ostatnom období čoraz častejšie odchádzajú bohatí Slováci, ktorí tu vybudovali svoj biznis. Berú so sebou rodiny, predávajú tunajšie nehnuteľností. Najčastejšie smerujú do Česka.
„Ide o silný trend. Buď odchádzajú do zahraničia, alebo aspoň diverzifikujú svoje podnikateľské aktivity do zahraničia,“ upozorňuje partner advokátskej kancelárie Havel & Partners Štěpán Štarha.
Pod diverzifikáciou myslí otváranie pobočiek slovenských firiem v zahraničí, sťahovanie centrál mimo Slovenska alebo realizáciu nových investícií za hranicami na úkor Slovenska.
Štarha hovorí, že za uplynulých päť rokov riešili takmer dvesto prípadov, kedy sa o sťahovanie do zahraničia zaujímali bohatí jednotlivci a dokonca celé rodiny: „Hľadajú bezpečné prostredie pre život a podnikanie.“
V článku sa dočítate
- Oplatí sa sťahovanie do iného štátu z daňového hľadiska?
- Prečo nie je rozumné presunúť len firmu?
- Aké tri možnosti má podnikateľ, keď sa rozhodne opustiť Slovensko?
Únikový plán B
V ostatných dvoch rokoch odišiel zo Slovenska šéf developerskej skupiny HB Reavis Ivan Chrenko či spolumajiteľ Esetu Miroslav Trnka.
„V predvečer volieb ma Robert Fico dal do súvisu s nejakým korupčným konaním. To je vec, ktorá vo mne niečo zlomila, a povedal som si, že už nie je dobré, aby som v tomto štáte ostal,“ zdôvodňoval Trnka svoje rozhodnutie v roku 2023.
Dôvody odchodov sú individuálne. Najčastejšie ide o politickú a spoločenskú situáciu na Slovensku alebo fakt, že hraničíme s krajinou, ktorá je vo vojnovom konflikte.
Byť aspoň jednou nohou v zahraničí je únikový plán B, ak by sa na Slovensku niečo zvrtlo.
V Česku podniká približne 25-tisíc podnikateľov so slovenským občianstvom. Štatistiky českého ministerstva priemyslu a obchodu poukazujú, že v roku 2020 ich bolo o päťtisíc menej. Za ostatných desať rokov sa počet slovenských podnikateľov v Česku zvýšil o viac ako dve tretiny.
V Česku majú právnu istotu
Možností, ako odísť zo Slovenska, je viac, každý prípad môže byť špecifický. V prvom prípade sa pozrieme na podnikateľa, ktorý vybudoval na Slovensku svoj biznis v 90.rokoch a blíži sa do dôchodkového veku.
„Je dnes bežné, že takýto podnikateľ už má svoje deti v zahraničí, preto uvažuje, že sa za nimi presťahuje,” vysvetľuje Štarha.
Vyslúžilý podnikateľ chce pohodlný život pri mori alebo pri deťoch, ale na prvé miesto kladie právnu ochranu svojho majetku. „Ak podnikateľ nemá komu prenechať rodinnú firmu, chce primárne ochrániť rodinné prostriedky,“ upresňuje Štarha.
Na Slovensku možnosť právnej ochrany rodinného majetku chýba. Slovenské právo nepozná pojmy ako súkromné nadačné a zverenecké fondy. Pokus o riešenie tohto problému prišiel v roku 2023, keď bol povereným ministrom spravodlivosti Viliam Karas za vlády Eduarda Hegera.
Vtedy sa hovorilo o možnosti zriadiť súkromné nadácie. Mali umožniť spravovať rodinný majetok a odovzdávať ich deťom. Návrh zákona neprešiel parlamentom.
Na rozdiel od Slovenska má Česko inštitút nadačných fondov legislatívne uchopený, čo využívajú bonitní Slováci. Tým dochádza k odlevu slovenského kapitálu za hranice.
Do nadačného fondu je možné vložiť peniaze, podiel v spoločnosti, nehnuteľnosti, ale aj šperky či obrazy. Pravidlá nadačného fondu sú definované v štatúte, ktorý umožňuje, aby z majetku dostávali potomkovia napríklad pravidelnú rentu.
Po dosiahnutí istého veku dostanú stanovenú finančnú čiastku alebo podiel v rodinnej firme. „Nadačný fond chráni primárne rodinný majetok, aby sa potomkovia už v mladom veku nedostali k obrovským peniazom, ktoré môžu prehajdákať,“ zdôrazňuje Štarha.
