
Keď sa spolumajiteľa finančnej skupiny Slavia Capital Petra Gabalca v roku 2009 pýtali, či sa cíti ako finančný žralok, s úsmevom odpovedal, že v biznise pripomína skôr delfína.
Za 15 rokov sa toho veľa zmenilo a ak by sme Gabalca chceli nazvať „finančným delfínom“, asi by sme mu veľmi lichotili.
Renomé Slavie Capital a aj jeho medzičasom značne utrpelo. A nesúvisí to len s kauzou Dobytkár, ktorá odkryla korupčné správanie ďalšieho spolumajiteľa Slavie Martina Kvietika. Obraz silnej a vplyvnej biznisovej skupiny sa dokonale rozsypal.
Akú úlohu v jej príbehu zohral samotný Gabalec, ktorý stál roky na jej čele a bol jej hlavnou tvárou?
- Príbeh Petra Gabalca sledujeme v ďalšej časti seriálu Magnáti .
Osudové stretnutie
Ako sa dostať na zoznam najvplyvnejších a najbohatších ľudí krajiny? V prvom rade musíte využiť situáciu a chopiť sa príležitostí. Životná dráha Patra Gabalca sa pritom začala športovo. Na Vysokej škole ekonomickej mal individuálny plán, pretože sa venoval hádzanej.

„Nežil som si zle. Športoval som od šestnástich rokov. Sedem rokov som robil vrcholový, päť rokov výkonnostný šport, v čase socializmu boli v tej oblasti v porovnaní s okolím veľmi dobré podmienky. Plat bežného človeka bol vtedy tisícsedemsto korún, my sme dostávali dva razy toľko, diéty v markách, zadarmo strava, ubytovanie,“ vysvetľoval v roku 2000 pre denník SME.
Podľa jeho slov školu „prešportoval“ a ani po nej vraj nemal problém uplatniť sa: „Ponuky som mal hneď najmä vďaka ovládaniu jazykov a znalosti práce s počítačom. A mal som dobrý základný obchodný aj právny prehľad.“

Po škole viedli Gabalcove kroky do podniku zahraničného obchodu Petrimex. Len pre zaujímavosť, kedysi tam pracovali aj iné známe mená slovenského biznisu, ako Andrej Babiš a Alexej Beljajev.
V roku 1992 si Gabalec urobil maklérske skúšky a dostal burzové osvedčenie. Nastúpil do Slovenskej sporiteľne ako vedúci odboru sekundárneho trhu a práve vtedy v ešte štátnej banke došlo k udalosti, ktorá v zásade rozhodla o jeho životnej trajektórii.
Stretol sa totiž s Petrom Ratkovským. Práve oni dvaja stáli pri zrode skupiny Slavia Capital, keď sa rozhodli osamostatniť.
Hľadali pritom fungujúcu firmu, cez ktorú by mohli podnikať. „Keď sme odchádzali zo Slovenskej sporiteľne, malo význam kúpiť inštitúciu, ktorá má licenciu obchodníka s cennými papiermi a ktorá má vlastné technologické zázemie,“ vysvetľoval v roku 1999 Ratkovský pre týždenník Trend.
Podľa dochovaných svedectiev vyberali z troch ponúk. Nakoniec sa rozhodli pre firmu, ktorej majiteľom bol Martin Kvietik. Ako priznal Ratkovský, jeho hlavnou devízou bolo to, že bol „extrémne lacný“.
Išlo o eseročku P and RM, ktorú Kvietik založil v júni 1993 s tým, že v predmete činnosti mala výrobu a predaj zvukových nosičov či reklamnú činnosť. Po poldruha roku však získala aj licenciu na obchodovanie s cennými papiermi. Pár mesiacov na to zanikla, keď sa jej právnym nástupcom stala akciovka Slavia Capital.
Prvé roky sa Slavia profilovala ako obchodník na devízovom a kapitálovom trhu. Známe o nej bolo, že dokázala vybaviť pôžičky pre veľké podniky. No jej veľké chvíle prišli po zmene vlády v roku 1998. Ale nepredbiehajme.
Investor z USA a Ľudovít Černák
Pri zrode Slavie Capital stáli oficiálne tri mená, teda Peter Gabalec, Peter Ratkovský a Martin Kvietik. Neoficiálne sa špekulovalo o tom, že mali ešte jedného spoločníka.
Špekuláciám nahrával aj fakt, že Slavia mala neznámeho investora z USA, ktorý na jej rozbeh prispel sumou 13 miliónov slovenských korún. „Boli to investori, ktorí do nás vložili dôveru - predovšetkým do Petra Gabalca a do mňa - a ktorých sme presvedčili o pozitívnom projekte. Získali 70-percentný podiel, ktorý sme od nich neskôr odkúpili,“ presviedčal Ratkovský.
Verejne sa špekulovalo, že k Slavii mal od začiatku blízko Ľudovít Černák. Jednou z indícií bolo, že Černák bol predsedom Slovenskej národnej strany (SNS), v ktorej pôsobil aj otec Martina Kvietika a známy herec Štefan Kvietik.
Černák a Kvietik (starší) po rozkole v SNS spoluzakladali Národnodemokratickú stranu. Tá sa neskôr zlúčila s Demokratickou úniou, ktorá vo voľbách 1998 kandidovala v rámci Slovenskej demokratickej koalície (SDK). Černák viedol jej volebný štáb.
Ďalším jeho prepojením so Slaviou je, že ako v roku 1999 upozornil denník SME, manželka Petra Gabalca Milena pracovala najprv na centrále Demokratickej únie a neskôr bola šéfkou sekretariátu volebného štábu SDK.
Gabalec toto prepojenie zľahčoval: „Je možné, že tam robila, ja som s ňou do styku neprišiel. Viete čo, ja v podstate so svojou ženou už dlho nežijem.“
To však ešte nie je všetko, denník SME upozornil aj na to, že spolumajiteľ Slavie Ratkovský sa stal poradcom generálneho riaditeľa štátneho Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) Pavla Kinčeša. Podniku, ktorý patril pod ministerstvo hospodárstva, ktoré v rokoch 1998 a 1999 viedol Ľudovít Černák.
Blízko vláde
Práve na konci minulého storočia sa meno Slavie Capital začalo v médiách intenzívne skloňovať. A nešlo o pozitívne správy. Novinári začali poukazovať na možný konflikt záujmov.