BRATISLAVA. Dospelá populácia Slovenska často pociťuje pocit osamelosti a sociálnej izolácie. Odhalil to rozsiahly epidemiologický výskum realizovaný na Slovensku v októbri a novembri 2024.
Známky sociálnej izolácie charakterizovanej nedostatkom sociálnych väzieb vykazuje približne jedna pätina Slovákov, pričom až štvrtina cíti osamelosť.
Najohrozenejšími skupinami sú starší ľudia nad 65 rokov, dlhodobo chorí, nezamestnaní a tí v zlej finančnej situácii.
Osamelosť a sociálna izolácia majú výrazne negatívne dopady na psychické aj telesné zdravie, pričom častejšie vedú k depresii, úzkosti a chronickým ochoreniam.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) označila osamelosť za významný determinant zdravia a v roku 2023 zriadila Komisiu pre sociálne prepojenie.
Na Slovensku sa tejto téme venuje projekt DISCONNECT, realizovaný Katedrou psychológie FiF UK v Bratislave. Výsledky epidemiologickej štúdie ukazujú, že pocity osamelosti sú častejšie u žien a starších ľudí.
Užitočné linky
Linka dôvery Nezábudka (Liga za duševné zdravie)
- 0800 800 566 (nonstop)
- 0800 222 450 v ukrajinskom jazyku -Телефонна лінія довіри НЕЗАБУДКА
IPčko - internetová poradňa pre mladých
- Krízová linka pomoci: 0800 500 333 (nonstop)
- Online chat na ipcko.sk
Linka detskej istoty (pre deti a mládež do 18 rokov)
- 116 111 (nonstop)
Krízová linka pre rodičov a pedagogických zamestnancov
- 0911 969 725 (08:00 – 18:00)
Mladí ľudia pociťujú osamelosť menej, no aj napriek množstvu sociálnych kontaktov sa u nich vyskytujú pocity osamelosti. Vyššie vzdelanie a zamestnanie sa ukazujú ako ochranné faktory pred osamelosťou.
Vysokú mieru osamelosti a sociálnej izolácie, až 50 %, zaznamenali u osôb s neheterosexuálnou orientáciou, čo potvrdzuje dlhodobý trend stigmatizácie, odmietania a nepochopenia týchto ľudí.
Medzi ďalšie rizikové faktory osamelosti a sociálnej izolácie patrí aj skúsenosť s diskrimináciou na základe pohlavia, zdravotného stavu, farby pleti, národnosti či etnického pôvodu.
Výsledky naznačujú, že ľudia, ktorí nepatria k majoritnej populácii, sú vo väčšom riziku. Osamelosť a sociálna izolácia majú vážne dôsledky nielen pre jednotlivcov, ale aj pre celú spoločnosť.
Sociológ Roman Džambazovič upozorňuje, že „osamelosť nie je len individuálnym problémom, ale celospoločenskou výzvou, ktorú potrebujeme komplexne riešiť.
Dlhodobá izolácia a chronické pocity osamelosti môžu negatívne ovplyvniť medziľudské vzťahy, dôveru v spoločnosť a môj pocit, že dokážem slobodne rozhodovať o vlastnom živote“.
Tieto fenomény sú spojené s vyšším rizikom depresie, úzkosti a rizikového správania. Osamelí ľudia častejšie trpia somatickými ťažkosťami a chronickými ochoreniami, čo predstavuje záťaž pre zdravotný systém.
