Sumárny dlh slovenských firiem, organizácií a živnostníkov ku koncu vlaňajška medziročne klesol o 281 miliónov eur. Dôvodom bol presun dlhov z Finančnej správy SR a sanovanie dlhov nemocníc zo strany štátu.
Tak ako po minulé roky, aj v roku 2024 boli najväčšie dlhy voči finančnej správe, pričom top dlžníkov predstavujú biele kone dosadené v naoko fungujúcich spoločnostiach.
Spomedzi štátnych inštitúcií sú opäť najväčšími dlžníkmi univerzitné nemocnice, a to napriek tomu, že boli v auguste čiastočne oddlžené.
V analýze sa venujeme vývoju celkového dlhu od roku 2022 do konca roku 2024. Špecificky sa zameriavame na rok 2024. Počítame s dlhmi firiem, organizácií a živnostníkov voči štátu (Finančná správa SR, Sociálna poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa, pohľadávky štátu) a poisťovni Union.
Výnimkou je zdravotná poisťovňa Dôvera, ktorá na svojom webovom portáli nezverejňuje celý zoznam dlžníkov pre potreby tretích strán, poskytuje iba informácie o konkrétnych dlžníkoch, ktoré sa dajú dohľadať cez webový vyhľadávač. Z toho dôvodu dlžníci Dôvery nie sú súčasťou analýzy.
Trend zadlženia je dlhodobo rastúci
V decembri 2024 dlh voči štátu a poisťovni Union vo forme platobných rozkazov presiahol štyri miliardy eur. Medziročne klesol o 281 miliónov, avšak len vďaka presunu pohľadávok z finančnej správy na Slovenskú konsolidačnú (364 miliónov eur) a vďaka oddlženiu nemocníc (130 miliónov eur). Odhliadnuc od týchto dvoch krokov by celkový dlh na konci roka 2024 prevýšil 4,5 miliardy eur.
Štát oddlžoval nemocnice v auguste 2024, preto väčšine z nich zásadne klesol dlh. Najviac to pomohlo Univerzitnej nemocnici Bratislava, dlh sa jej znížil o 46 miliónov eur na 86 miliónov eur.
Druhá v poradí bola Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice s poklesom o 19 miliónov eur na 54 miliónov eur. Treťou bola Univerzitná nemocnica Martin, ktorej dlh klesol o 16 miliónov eur na 38 miliónov eur.
V prípade presunu dlhov z finančnej správy na Slovenskú konsolidačnú išlo o dlhodobých dlžníkov. Medzi najväčších patrili spoločnosti Matrix.M.R. (presun dlhu vo výške 20 miliónov eur), Venas (18 miliónov eur), SioTech Global (11 miliónov eur) alebo Fordern, v konkurze (9 miliónov eur). Ide o spoločnosti, ktorých dlh pochádza z nadmerného odpočtu DPH.
Do prvej desiatky sa zmestila aj známa BL - 202, s. r. o. (presun 7 miliónov eur), ktorej spoločníkom bol kedysi Ladislav Bašternák.
Trend zadlženia slovenských firiem a organizácií – či už v štátnom, alebo súkromnom vlastníctve – je dlhodobo rastúci. Začiatkom roka 2022 bol dlh na úrovni takmer 4,1 miliardy eur.
Treba brať do úvahy fakt, že pre pravidelné oddlžovanie nemocníc a presun dlhu voči finančnej správe na Slovenskú konsolidačnú sa nedá jednoznačne určiť trend vývoja celkového dlhu z krátkodobého hľadiska.
V priemere najviac dlhujú akciovky
Najväčšími dlžníkmi z hľadiska právnej formy sú dlhodobo spoločnosti s ručením obmedzeným. V decembri 2024 dlhovali štátu a poisťovni Union vyše 2,9 miliardy eur. Viac ako 2,6 miliardy z tejto sumy predstavuje dlh voči finančnej správe.
Eseročky sú veľkými dlžníkmi aj preto, že ich je skrátka najviac. Najlepšie to ilustruje priemerný dlh, ktorý je na úrovni 46-tisíc eur. Akciové spoločnosti majú voči finančnej správe v priemere najvyššie dlhy (62-tisíc eur).
Príspevkové organizácie dlhovali štátu vyše 509 miliónov eur. Prevažnú väčšinu dlhu tvoria nemocnice, a to približne 58 miliónov eur vo forme pohľadávok a zvyšok vo forme dlhu na sociálnom poistení voči Sociálnej poisťovni. Priemerný dlh príspevkovej organizácie voči Sociálnej poisťovni je 11,8 milióna eur. Pri pohľadávkach je to 2,4 milióna eur.
Živnostníci v decembri dlhovali štátu a poisťovni Union vyše 413 miliónov eur. Väčšinu sumy tvorí dlh voči Unionu, VšZP a Sociálnej poisťovni za nezaplatené odvody. Priemerný dlh živnostníkov voči zdravotným poisťovniam je dvetisíc eur.
Akciové spoločnosti dlhovali štátu vyše 124 miliónov eur, pričom vyše 64 miliónov eur predstavuje dlh voči finančnej správe. Komanditné spoločnosti dlhovali štátu 21 miliónov eur, z drvivej väčšiny ide taktiež o dlh voči finančnej správe.
Veľkoobchod, zdravotníctvo, stavebníctvo
Najviac zadlženým odvetvím je veľkoobchod, ktorý dlhuje štátu 718 miliónov eur (18 % celkových dlhov). Podstatnú časť dlhu tvoria firmy, ktorých štatutármi sú biele kone zo zahraničia a majú vysoké dlhy voči finančnej správe, zvyčajne na dani z pridanej hodnoty.
Druhým najzadlženejším odvetvím je zdravotníctvo (13 %), v ktorom väčšinu dlhu tvoria nemocnice vlastnené a riadené Ministerstvom zdravotníctva SR. Dlh odvetvia predstavoval ku koncu roka 2024 vyše 528 miliónov eur.
Tretím v poradí je sektor stavebníctva (13 %), v rámci ktorého firmy a živnostníci dlhujú štátu a poisťovni Union vyše 511 miliónov eur.
Zadlženosť sektorov voči jednotlivým inštitúciám je rôzna. Kým v prípade zdravotníctva tvorí väčšinu zadlženosti dlh voči Sociálnej poisťovni (87 %), v prípade veľkoobchodu je to dlh voči Finančnej správe SR (97 %). Rovnako to je aj v prípade maloobchodu, sprostredkovania a služieb, aj v ich prípade tvorí dlh voči finančnej správe vyše 80 percent celkového dlhu.
Tradičné biele kone
Dlh voči finančnej správe za posledné dva roky klesol z 3,1 miliardy eur v januári 2022 na 2,9 miliardy eur v decembri 2024. Dôvodom poklesu je pravidelný presun dlhov na Slovenskú konsolidačnú.
Dlhodobo najväčší a najchronickejší dlžníci finančnej správy sú daňoví podvodníci, zvyčajne dlhujú na dani z pridanej hodnoty.
Tieto firmy majú spravidla zahraničných štatutárov, ktorí fungujú ako biele kone. Podnikajú alebo sú súčasťou karuselov s cieľom zarobiť na vratke DPH, až kým nepríde daňová kontrola, ktorá sa zvyčajne končí daňovým dlhom.
V tom momente firmy prestanú fungovať a podávať účtovnú závierku. A navyše takmer nikdy nemajú dlhy na sociálnom či zdravotnom poistení, čo znamená, že nikoho nezamestnávajú.
Medzi top dlžníkov patria dlhodobo firmy AA Gold Company, Intervene, Westoil a DMJ Invest Slovakia. Všetky sme spomínali aj v analýze spred dvoch rokov. Ide o spoločnosti so zahraničnými štatutármi, ktorí boli pravdepodobne súčasťou podvodov na DPH. Výnimkou je len AA Gold Company, v ktorej sú štatutármi Slováci.
Typickým príkladom podvodnej spoločnosti je eseročka Karoq, ktorá v priebehu roka vykázala sekeru 2,2 milióna eur voči finančnej správe. Štatutárom spoločnosti je Regina Rigoová z Marcelovej, ktorá má len 20 rokov. Z Google Street View je jasné, že je nastrčeným bielym koňom, býva v rámci obce pravdepodobne v marginalizovanej komunite.
Nie vždy sú však metódy rovnaké. Eseročka Kesko Mobile dlhodobo prevádzkovala pobočky Telekomu v okrese Rožňava. Po rokoch miernych ziskov vykázala v roku 2023 stratu vyše 364-tisíc eur. V auguste 2023 bola poslaná do likvidácie.
V roku 2024 začala Finančná správa SR voči spoločnosti evidovať čoraz väčší dlh, ktorý ku koncu roka dosiahol vyše 1,5 milióna eur. To však majiteľovi firmy neprekážalo, keďže od roku 2021 mal pripravenú neaktívnu s. r. o. Kesko Mobille, ktorá zrazu za rok 2023 vykázala tržby vyše 1,6 milióna eur. Za rok 2024 stále nepodala účtovnú závierku. Web Telekomu naďalej uvádza ako prevádzkovateľa pobočky Kesko Mobile, aj keď už je v likvidácii.
Keďže každoročne vedú rebríček najväčších dlžníkov rovnaké spoločnosti (najmä v prípade Finančnej správy SR), tak sme do tabuľky pridali stĺpec spoločností, ktorým medziročne najviac vzrástol dlh.
Medzi týmito spoločnosťami vyčnieva firma Subaren, ktorej za posledný rok narástol dlh o 23 miliónov eur. Ide pravdepodobne o podvodnú spoločnosť, keďže od založenia v roku 2021 ani raz nepodala účtovnú závierku a štatutárom spoločnosti je osoba z Poľska. Subaren sídli v Žiline na Daxnerovej 9, pričom na adrese má virtuálne sídlo niekoľko ďalších spoločností.
Druhá v poradí je eseročka MAXoil, ktorá je na trhu už niekoľko rokov, ale účtovnú závierku podala naposledy v roku 2022. Spoločníkom je Andrea Remšíková z Pruského, pričom jej vklad v spoločnosti je na úrovni 505-tisíc eur.
Spoločnosť dlhodobo dosahovala tržby niekoľko miliónov eur a zisky okolo nuly. Z verejne dostupných informácií nie je známe, čo sa presne stalo, avšak už v roku 2021 mala zadlženosť v stovkách percent. Nakoniec v roku 2024 dlh voči finančnej správe narástol na vyše 21 miliónov eur.
Eseročka NioRest je opäť klasickým príkladom podvodnej spoločnosti. Od založenia v roku 2017 ani raz nepodala účtovnú závierku a niekoľkokrát sa menili štatutári, zvyčajne boli zo zahraničia. Niektorí z nich (či už fyzické, alebo právnické osoby) boli štatutármi v niekoľkých desiatkach ďalších spoločností, ktoré sú v súčasnosti rovnako zadlžené.
Najväčšími dlžníkmi Sociálnej poisťovne sú nemocnice
Dlh Sociálnej poisťovne od januára 2022 stúpol o 191 miliónov eur na 737 miliónov eur, a to napriek tomu, že sa v tomto období dvakrát oddlžovali nemocnice, a to v auguste 2022 a auguste 2024.
Najväčšími dlžníkmi Sociálnej poisťovne sú dlhodobo nemocnice, ktorých hlavným akcionárom je ministerstvo zdravotníctva. Medzi najväčších dlžníkov patria univerzitné nemocnice v Bratislave, Košiciach a Martine. Najviac z nich dlhuje Univerzitná nemocnica Bratislava, v decembri 2024 išlo o vyše 97 miliónov eur.
Najviac rástol dlh voči Sociálnej poisťovni v roku 2024 fakultným nemocniciam. Fakultnej nemocnici Nitra za posledný rok vzrástol dlh o vyše 11 miliónov eur na 20,4 milióna eur.
Dlh stúpal aj Nemocnici Trenčín (o 11 miliónov eur na vyše 17 miliónov eur) alebo Fakultnej nemocnici s poliklinikou Nové Zámky (o 10 miliónov eur na 18,9 milióna eur).
Nemocnice sú najviac zadlžené práve voči Sociálnej poisťovni a okrem toho majú pohľadávky, zvyčajne voči Národnej transfúznej službe SR. Pri pohľadávkach nie je známe, čo sa stalo v mesiacoch jún až september 2022. V tom čase mala približne 200-miliónovú pohľadávku Národná transfúzna služba SR voči NsP Nové Mesto nad Váhom, n. o., ktorá bola neskôr z evidencie vymazaná. V súčasnosti celkový dlh (vrátane pohľadávok) predstavuje približne 500 miliónov eur.
VŠZP najviac dlhujú skrachované Potraviny Kačka
Dlh voči Všeobecnej zdravotnej poisťovne za tri roky narástol o 18 miliónov eur na vyše 162 miliónov eur. Dlh firiem a organizácií tak stúpol o vyše 12 percent.
Najväčším dlžníkom Všeobecnej zdravotnej poisťovne je už niekoľko rokov spoločnosť Potraviny Kačka, ktorá je v konkurze. Jej dlh voči poisťovni predstavuje vyše 852-tisíc eur. Spoločnosť dlhuje aj poisťovni Union (vyše 160-tisíc eur) a Sociálnej poisťovni (35-tisíc eur).
Druhým najväčším dlžníkom Všeobecnej zdravotnej je Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave, ktorá jej dlhuje na zdravotnom poistení vyše 811-tisíc eur. Okrem toho dlhuje Sociálnej poisťovni vyše tri milióny eur. Dlhodobo sa pritom rozoberá potenciálne spojenie s Univerzitou Komenského v Bratislave práve pre jej dlhy.
Tretím najväčším dlžníkom je spoločnosť Trens SK, ktorá je v konkurze. VšZP dlhuje vyše 417-tisíc eur a v priebehu roka 2024 sa sama poslala do konkurzu. Ide o trenčiansku spoločnosť, ktorá vyrábala obrábacie stroje. Koncom roka 2024 ju mali kúpiť Turci.
Za zmienku stojí aj akciovka Bukocel, ktorej sa po minuloročnej strate vyše 29 miliónov eur začali kopiť dlhy. Dohromady dlhuje vyše 2,8 milióna eur. VšZP dlhuje 245-tisíc eur, Unionu zase 117-tisíc eur.
Výrazne dlh narástol aj spoločnostiam Emtest, Hamsal a Way Industries. Prvá spomínaná je žilinská IT spoločnosť, ktorej začali rásť dlhy už v priebehu roka 2022, pričom ani v roku 2023 nemala zlé finančné výsledky. V súčasnosti má dlh aj na sociálnom poistení (vyše 500-tisíc eur) a voči Finančnej správe SR (vyše 130-tisíc eur). VšZP zase dlhuje 268-tisíc eur.
Hamsal je mäsiarstvo z Čadce, ktoré nemá zlé finančné výsledky, ale od roku 2023 mu rastie zadlženie. V súčasnosti dlhuje finančnej správe vyše 30-tisíc eur a Sociálnej poisťovni vyše 76-tisíc eur.
Way Industries je z Krupiny a vyrába stroje, od roku 2020 sa prepadáva do čoraz hlbšej straty. V roku 2023 dosiahla stratu 2,6 milióna eur, a to napriek rastu tržieb. Jej dlh voči VšZP predstavuje vyše 70-tisíc eur, voči Unionu 28-tisíc eur a voči Sociálnej poisťovni vyše 318-tisíc eur.
Unionu najviac dlhuje pracovná agentúra
Dlh firiem a organizácií voči poisťovni Union vzrástol za tri roky približne o 30 miliónov eur na 73 miliónov eur. Dlh tak stúpol o 35 percent.
Najväčším dlžníkom Unionu bola eseročka Getbid, ktorá mu k decembru 2024 dlhovala 247-tisíc eur. Zároveň je to spoločnosť, ktorej dlh rástol najrýchlejšie. Ide o pracovnú agentúru z Bratislavy, ktorej síce rastú tržby a zisky má okolo nuly, avšak rastie aj jej dlh. Okrem Unionu dlhuje Finančnej správe SR (1,1 milióna eur) a Sociálnej poisťovni (1,6 milióna eur).
Najviac rástli pohľadávky štátu voči spoločnosti Bukocel
Pohľadávky, ktoré má štát voči svojim alebo súkromným organizáciám, stúpli od januára 2022 zo 115 miliónov eur na vyše 177 miliónov eur. V júni 2022 až septembri 2023 tvorili pohľadávky okolo 350 miliónov eur. Dôvodom bola spomínaná pohľadávka Národnej transfúznej služby SR voči NsP Nové Mesto nad Váhom.
Najvyšší dlh (vo forme pohľadávok zo strany štátu) dosiahla Univerzitná nemocnica Bratislava, a to vyše 17 miliónov eur. Pohľadávku voči univerzitnej nemocnici mala Národná transfúzna služba SR.
Druhou v poradí bola spoločnosť Bukocel, ktorej dlh dosiahol 12 miliónov eur, ide o pohľadávku Environmentálneho fondu. Treťou v poradí bola Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, voči ktorej mala Národná transfúzna služba SR pohľadávku vo výške 9,1 milióna eur.
