Ak by na Slovensku fungoval register darov, výrazne by sa zúžil priestor pre politikov zatajovať, kto im financuje viac či menej luxusné výhody v podobe leteckej dopravy a pobytov v zahraničných destináciách či rôzne iné dary a výhody, ktoré získali v súvislosti so svojou funkciou, ale na ktoré nemali zákonný nárok.
Robert Fico by do registra darov musel transparentne uviesť, kto mu platil pobyt v luxusnom apartmáne so zlatou vaňou vo Vietname alebo kto mu poskytol lietadlo na cestu do Moskvy za Vladimirom Putinom, ak tam neletel vládnym špeciálom a tvrdí, že to bola súkromná cesta. Aj ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi by vznikla povinnosť uviesť, kto platil náklady na jeho súkromnú cestu do Abú Dhabí na preteky F1.
Zápis do registra darov by mohli urobiť aj štyria poslanci šurianskeho mestského zastupiteľstva, ktorí sa v októbri minulého roka zúčastnili na trojdňovej ceste do Číny, ktorú im zaplatil čínsky investor GIB. Cieľom cesty bolo presvedčiť poslancov i občanov dotknutého regiónu, že plánovaná čínska baterkáreň v Šuranoch bude ekologicky neškodlivá. Poslanci po návrate domov skutočne za krátky čas odhlasovali potrebné zmeny nevyhnutné pre vznik budúcej baterkárne. GIB tak dosiahol svoj cieľ.
Boj o baterkáreň
Malé slovenské mesto Šurany už dlhšie intenzívne prežíva dianie okolo plánovanej výstavby baterkárne. Ide o čínsku investíciu, ktorú realizuje spoločnosť Gotion InoBat Batteries (GIB) na výrobu batérií do elektromobilov. GIB je spoločným podnikom slovenskej firmy InoBat a čínskej Gotion High-Tech. Baterkáreň má vyrásť v priemyselnom parku v Šuranoch, čo si ako prvotný krok vyžadovalo predaj pozemkov a zmenu územného plánu v mestskom zastupiteľstve.
Proti výstavbe sa v meste zdvihol veľký odpor časti obyvateľov. Na ich stranu sa pridala aj mimovládka Priatelia Zeme, ktorá uvádza, že „majú preukázateľné dôkazy o negatívnych skúsenostiach s existujúcimi čínskymi prevádzkami na výrobu batérií v Maďarsku“.
Kritickí občania namietajú, že baterkáreň prinesie Šuranom len ekologické riziká, veľký záber kvalitnej ornej pôdy a obrovskú spotrebu lokálnej vody. Sú presvedčení, že zámer mal byť už vopred posúdený z hľadiska vplyvov na životné prostredie v rámci tzv. veľkej EIA.
Čínsky investor sa snaží rozptýliť ich obavy a uisťuje, že pôjde o modernú a maximálne čistú výrobu s uzatvoreným výrobným cyklom. Do okolia by tak nemali uniknúť prakticky žiadne toxické látky. Zároveň sľubuje, že posledné slovo pred finálnym povolením na výrobu ešte bude mať štát v rámci procesu veľkej EIA.
Pracovná cesta alebo výlet?
GIB sa v októbri minulého roka pokúsil presvedčiť kritikov aj veľkou cestou do Číny, kde im zorganizoval exkurziu priamo v závode na výrobu batérií v meste Hefei a pridal aj zaujímavý program. Na dopravu využil vládny špeciál, ktorý poskytlo ministerstvo hospodárstva a oficiálne to zdôvodnilo služobnou cestou štátneho tajomníka Vladimíra Šimoňáka do Číny.
Za vládny špeciál zaplatil čínsky investor 150-tisíc eur a pokryl aj všetky ostatné náklady spojené s pobytom účastníkov v Číne. Na palube lietadla boli aj predstavitelia štátnej spoločnosti patriacej pod ministerstvo hospodárstva MH Invest, novinári, občania dotknutých oblastí zo Šurian a okolia, ako aj primátor Šurian Marcel Filaga a štyria poslanci mestského zastupiteľstva.
Väčšina z nich bola s cestou spokojná a vnímali ju ako užitočnú. Pre mestské noviny Dobrý deň, Šurany rozprávali o tom, že im Číňania predviedli modernú a bezpečnú fabriku, ktorá je presnou dvojičkou baterkárne, ktorá má vyrásť v Šuranoch. Exkurzia vraj úplne rozptýlila ich obavy z ekologických rizík.
Jeden z účastníkov zájazdu však mal iný pohľad. Igor Čvirik, ktorý sa na ceste zúčastnil ako zástupca občanov, tvrdí, že Číňania im ukázali iba tú časť výroby, ktorá vyzerá dobre a naplnila ich cieľ pozitívneho PR pre fabriku.
Číňania ich nevzali do skladu materiálu a neukázali im odpadové hospodárstvo. Celá exkurzia bola prísne regulovaná, na otázky odpovedali len vopred určení pracovníci a navštívili len vopred určené miesta.
Súčasťou programu bola aj návšteva parku, nákup suvernírov a veselý večerný program. „Je mi veľmi ľúto, že veľká časť účastníkov poňala exkurziu spoločnosti Gotion skôr ako výlet do Číny zadarmo za účelom opitia sa,“ tvrdí Čvirik.
Zmena názoru
Do mesta Hefei vycestoval aj poslanec mestského zastupiteľstva Šurany Igor Bartovič, pričom odmieta tvrdenia, že išlo o „výlet zadarmo.“ Nepopiera však, že počas jedného večerného programu mu Číňania nečakane pripravili tortu a oslavu narodenín.
„Táto informácia tam presiakla, niekto tam urobil tortu, ja som ju rozkrájal… to je všetko…. nikto ma tam na nič nelámal, ja neviem po anglicky ani po čínsky, nevzal som žiadne výhody. Zaujímali ma tam len informácie o fabrike, ktoré som dostal. Videl som celý technologický proces a to je všetko,“ hovorí poslanec Bartovič.
Lenže po návrate z Číny sa zakrátko uskutočnilo opakované hlasovanie o predaji pozemkov pod budúcou baterkárňou. Kým pred tým v júli hlasoval Bartovič proti, po návrate z Číny zrazu otočil a dodal na mestskom zastupiteľstve v novembri potrebný posledný hlas, aby zmena mohla prejsť.
„Ja som nezmenil názor, ja som len dospel k inému pohľadu na priemyselný park,“ bráni sa poslanec. Tvrdí, že ho presvedčili benefity, ktoré mesto po vybudovaní priemyselného parku s baterkárňou získa. „Najmä prísľub vybudovania obchvatu, rekultivácia skládky a vybudovanie cyklotrasy.“
Lenže jeden z kritických občanov Boris Taraj neverí Bartovičovmu zdôvodneniu. „Myslím si, že poslanci mesta Šurany, ktorí sa zúčastnili na ceste do Číny a ktorá bola plne hradená treťou osobou, prijali takto formu úplatku, rsp. nenáležitú výhodu, na ktorú nemali právny nárok,“ uvádza sa v trestnom oznámení, ktoré Taraj v tejto súvislosti podal. Poslanec Bartovič potvrdil, že už bol na polícii aj vypovedať v pozícii svedka a Tarajove obvinenia odmieta.
Nenáležitá výhoda?
Ovplyvnila cesta do Číny rozhodovanie mestských poslancov v prospech čínskeho investora? Igor Bartovič to odmieta a podobne reagoval aj sám primátor Šurian Marcel Filaga. Tvrdí, že išlo o pracovnú cestu, na ktorú bol spolu s poslancami pozvaný, a preto je „vylúčené, aby išlo o nenáležitú výhodu“.
Podľa advokáta Andreja Krajňáka z Via Iuris by však tento prípad mohol vykazovať známky prijatia nenáležitej výhody, teda prikrmovania, čo je nový trestný čin v slovenskej legislatíve platný od roku 2021. Na takúto exkurziu totiž poslanci nemali právny nárok a investor by ich na ňu nevzal, ak by od ich hlasovania v zastupiteľstve nezáležala budúcnosť jeho projektu.
Podľa Trestného zákona sa tohto trestného činu dopustí verejný činiteľ, ktorý v súvislosti so svojou funkciou prijme nenáležitú výhodu, ktorá ho môže ovplyvniť. Podmienkou je, že na takýto dar alebo službu nie je právny nárok a hodnota presahuje 200 eur. Môže ísť aj o zvýhodnenie, ktoré sa nedá oceniť peniazmi.
Politici však majú možnosť sa tomuto paragrafu vyhnúť, ak prijatý dar či výhodu sami zapíšu do registra darov. Verejnosť tak môže vidieť a kontrolovať, kto platí politikom cesty, pobyty a rôzne iné výhody a či sa to neskôr odrazilo v ich konaní.
Ministerstvo ignoruje zákon
Lenže ministerstvo do dnešného dňa nenaplnilo znenie zákona a neprijalo kroky potrebné na vznik registra darov. „Štát si nesplnil svoju povinnosť a neumožnil verejným činiteľom, aby mohli zapísať prijatie plnenia do registra darov, čo by malo za následok, že takýto dar sa nebude považovať za prijatie nenáležitej výhody v zmysle Trestného zákona,“ hovorí A. Krajňák.
Aplikácia trestného činu prikrmovania je preto nefunkčná. Mal by pritom postihovať situácie, ktoré sa nedajú hodnotiť ako priama korupcia, ale aj tak odporujú morálke. Pri jeho prijímaní v roku 2020 sa hovorilo o rôznych darčekoch a pozvaniach na podujatia s vyhliadkou toho, že dotyčný politik si raz spomenie, kto sa mu v minulosti zavďačil, a použije svoj formálny či neformálny vplyv v jeho prospech.
Prečo teda stále na Slovensku nie je zriadený register darov, ktorý je nevyhnutný na uplatňovanie ustanovenia Trestného zákona o nenáležitej výhode? Súčasné vedenie ministerstva spravodlivosti sa v tejto súvislosti zbavuje zodpovednosti za napĺňanie platnej legislatívy:
„Predmetné zákonné ustanovenie bolo prijaté za bývalej vlády. Treba sa spýtať našich predchodcov na rezorte spravodlivosti, prečo v danej veci nevytvorili vyhlášku ani register darcov, ktoré by umožňovali aplikáciu daného trestného činu do praxe,“ uviedol tlačový odbor ministerstva spravodlivosti.
Bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková tvrdí, že právna úprava neurčuje splnomocnenie pre konkrétne ministerstvo, ktoré má register darov urobiť, a preto nemohla ako ministerka samostatne konať. „Žiaľ, politicky sa nepodarilo presadiť za môjho pôsobenia ani neskôr, aby dané splnomocnenie dostalo ministerstvo spravodlivosti,“ tvrdí M. Kolíková.
Dodáva, že zmeniť to môže iba vláda, ktorá bude mať úprimný záujem bojovať proti korupcii, čo súčasná garnitúra nie je. Zrušením špeciálnej prokuratúry a zmenami v trestných kódexoch vytvára skôr podmienky, ktoré uľahčujú korupčné správanie i prijímanie nenáležitých výhod.
Nenáležitá výhoda:
Trestný čin „prikrmovania“ prijala predchádzajúca vládna koalícia v roku 2020 podľa vzoru Rakúska. Hlavnou ideou rakúskeho systému je postihovať poskytovanie nenáležitých výhod, pri ktorých nie je možné dokázať priamu korupciu, ale prijatie takejto pozornosti môže politika motivovať konať v rozpore so svojimi povinnosťami.
Na Slovensku tento trestný čin upravuje § 336c Trestného zákona: „Kto ako verejný činiteľ priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť nenáležitú výhodu v súvislosti s jeho postavením alebo funkciou, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“ Trestná sadzba môže byť až päť rokov, ak ide o značnú hodnotu a sedem rokov pri prijatí výhody veľkého rozsahu.
