Keď v roku 1984 Kenneth Lay prevzal vedenie lokálnej energetickej firmy Houston Natural Gas, nikto nemohol tušiť, že za poldruha dekády spolu so svojimi manažérmi vybuduje spoločnosť s ročnými tržbami vyše sto miliárd dolárov.
V polovici 90. rokov časopis Fortune vyhlásil jeho Enron šesť rokov po sebe za najinovatívnejšiu firmu v USA, keď obchodovanie s energiami prepojil s nástrojmi zo sveta financií.
Kenneth Lay sa vypracoval medzi podnikateľskú elitu, dobre vychádzal aj s vtedajším americkým prezidentom Georgeom Bushom starším.
V roku 2001 sa ekonomický zázrak zmenil na nočnú moru. Enron skrachoval a na povrch vyplávala celá plejáda pofidérnych praktík manažérov firmy na čele s Layom.
Kolaps Enronu pripravil o prácu tisíce ľudí a vymazal majetok akcionárov za viac ako 60 miliárd dolárov.
Príbeh spoločnosti Enron opisujeme v seriáli Podfukári, v ktorom sa venujeme najznámejším finančným podvodníkom zo sveta a Slovenska.
V texte sa dočítate:
- Ako sa z lokálnej plynárenskej firmy stala svetová korporácia.
- Ako sa dajú straty účtovať ako zisky.
- Na čo narazil apetít manažérov Enronu.
- Koľko rokov si odsedeli vo väzení?
Inšpirácia z kapitálových trhov
Enron vznikol v roku 1985 spojením firiem Houston Natural Gas a InterNorth. Spočiatku obchodoval s plynom a elektrinou a prevádzkoval tiež druhé najdlhšie plynové potrubie v USA.
Kľúčový moment prišiel v roku 1989, keď vtedajší konzultant poradenskej firmy McKinsey Jeff Skilling navrhol rozšírenie možností, ako plyn predávať odberateľom.
Výsledkom bolo založenie „plynovej banky“ Enron Finance Corp., ktorá obchodovala s plynom ako komoditou a úverovala menšie ťažiarske firmy. Skilling sa stal jej riaditeľom.
Firma rozbehla historicky prvý online systém na obchodovanie s energiami a zaviedla pri ňom opcie a swapy, čo boli operácie dovtedy využívané len na finančných kapitálových trhoch. Okrem toho úspešne lobovala za dereguláciu trhu s plynom a elektrinou.
V priebehu 90. rokov sa tak Enron transformoval z pôvodne plynárenskej firmy na investičnú a zarábal viac na províziách pri obchodoch s plynom než na jeho preprave.
Účtovné machinácie
Enron tiež vo veľkom expandoval do zahraničia. Spočiatku kupoval energetické firmy, rozbiehal projekty v Spojenom kráľovstve, Nemecku, vo Francúzsku či v Argentíne. V roku 1996 zahraničné pobočky tvorili až štvrtinu jeho tržieb.
O dva roky neskôr Enron prevzal britskú vodárenskú spoločnosť Wessex Water za 2,9 miliardy dolárov. Jej osud príznačne vystihuje praktiky manažérov amerického konglomerátu.
V knihe The Smartest Guys In The Room: The Amazing Rise And Scandalous Fall Of Enron (Najchytrejší chlapi v miestnosti: Úžasný vzostup a škandalózny pád Enronu) ich opísali novinári z časopisu Fortune Bethany McLean a Peter Elkind.
V skratke, Enron síce vodárne úspešne uviedol na burzu, ale potom z nich „vysal“ viac ako jednu miliardu dolárov v hotovosti, pričom v nich zanechal dlhy.
Ďalším tajomstvom úspechu Enronu bolo kreatívne účtovníctvo, keď sa očakávané zisky z dlhodobých kontraktov a projektov zapisovali do účtovných kníh ako skutočné. Inými slovami, firma vykazovala fiktívne zisky a nafukovala svoje aktíva.
Finančný riaditeľ Enronu Andrew Fastow a šéf plynovej banky Jeffrey Skilling vytvorili komplexný systém na krytie jeho dlhov a finančných problémov. Využívali napríklad sieť offhore spoločností, na ktoré prenášali obchodné záväzky.
Výsledkom machinácií bol rast kurzu akcií Enronu. A tiež vysoké bonusy pre šéfov firmy.
Internetové dobrodružstvo
Na prelome milénií sa chcel Enron priživiť na ošiali okolo internetových firiem. Vlastnil sieť optických káblov, ktoré viedli z Portlandu až do Las Vegas, kde chcel postaviť veľké dátové centrum pre používateľov internetu v celých USA.
Správy o tomto pláne vyhnali cenu akcií Enronu v priebehu pár mesiacov na viac než dvojnásobok, zo 40 na 90 dolárov. V priebehu roka 2000 predala firma nové akcie za 924 miliónov dolárov.
Lenže plány Enronu rýchlo zarobiť na vysokorýchlostných internetových kábloch sa nesplnili. V odvetví už bola ostrá konkurencia gigantov ako Verizon Communication, ktorí vybudovali vlastné optické siete.
