BRATISLAVA. V Európe minulý rok spustili podľa údajov WindEurope do prevádzky nové veterné elektrárne s výkonom 16 400 megawattov (MW). Až 84 percent z toho tvorili pevninské veterné elektrárne.
Hoci ide o významný nárast, pre splnenie cieľov v oblasti energetickej bezpečnosti by potrebovala EÚ pripojiť až dvojnásobnú kapacitu veterných elektrární.
Nulový prírastok
Hlavným problémom rýchlejšieho rozvoja využívania veternej energie sú, podobne ako na Slovensku, komplikované povoľovacie procesy.
Do roku 2030 by pritom mali podľa WindEurope v Európe pribudnúť veterné elektrárne s výkonom až 187 000 MW.
„Tento nárast potvrdil, že veterná energia má v Európe miesto nielen z environmentálneho, ale aj ekonomického hľadiska. Pre Slovensko, ktoré má v prevádzke veterné elektrárne s výkonom 4 MW a nulový prírastok za minulý rok, je to varovný signál,“ upozorňuje Ján Lacko, člen Výkonného výboru SAPI – Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky.
Nemecko na čele
Najviac nových veterných elektrární pribudlo v Nemecku (4 000 MW), vo Veľkej Británii (1 900 MW) a Francúzsku (1 700 MW). Hoci viac ako 16-tisíc MW nových kapacít v Európe je významný nárast, podľa WindEurope ide iba o polovicu ročného nárastu, ktorý Európska únia potrebuje na splnenie svojich cieľov v oblasti energetickej bezpečnosti v roku 2030.
„Nielen na Slovensku, ale aj v iných krajinách rýchlejší rozvoj využívania vetra ešte stále brzdia povoľovacie procesy,“ upozorňuje Lacko.
Slovensku dokonca za nezjednodušenie týchto procesov hrozí aktuálne aj žaloba zo strany Európskej komisie.
Veterná energetika, spolu s ďalšími obnoviteľnými zdrojmi energie, je podľa WindEurope nevyhnutnou súčasťou riešenia očakávaného rastu spotreby elektriny v Európe.
Len európsky chemický priemysel očakáva podľa WindEurope rast spotreby zo 195 TWh v roku 2030 na 290 TWh v roku 2040. V prípade výroby cementu sa v rovnakom čase napríklad očakáva viac ako 100-percentný nárast spotreby elektriny.
Investori a zelená energia
Podľa SAPI aj v prípade Slovenska nie je otázka či, ale o koľko bude rásť spotreba elektriny a akými zdrojmi tento rast pokryjeme.
„Ak sa Slovensko sústredí iba na otázku odkiaľ odoberať plyn, či na nový jadrový zdroj, ktorý v optimálnom prípade spustíme najskôr po roku 2040, môže nám opäť ujsť vlak. Už po roku 2030 budeme reálne čeliť nedostatku elektriny z domácej výroby,“ dodal Lacko.
Zároveň je podľa neho otázne, či budeme schopní lákať zahraničné investície, tvoriace pracovné miesta v ekonomike, keďže dnes investori už považujú dostupnosť zelenej energie za jedno z dôležitých kritérií pre výber lokality.
Aj preto sa v najbližších rokoch v Európe počíta s intenzívnym rozvojom veternej energetiky. Už dnes sa očakáva, že do roku 2030 pribudnú veterné elektrárne s výkonom 187 000 MW. Podľa WindEurope len v minulom roku získali projekty pripravovaných nových veterných elektrární s výkonom 19 900 MW, ktoré sa budú realizovať v najbližších rokoch, kapitál vo výške 33 mld. eur.
WindEurope upozorňuje, že okrem zjednodušenia povoľovacích procesov si rozvoj zelených zdrojov vyžiada aj investície do elektrizačných sietí. Len koncom januára pritom Európska komisia oznámila poskytnutie ďalších 1,25 mld. eur práve na projekty zamerané na budovanie týchto sietí.
„Je dobrou správou, že 33 miliónov eur z týchto prostriedkov získal aj projekt Danube InGrid. Ten má nielen zvýšiť kapacity prenosu elektriny medzi Slovenskom a Maďarskom, ale aj vytvoriť priestor pre vyššiu výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov,“ konštatoval Lacko.
