V roku 2024 to bola na finančných trhoch divoká jazda a zarobiť sa dalo takmer na všetkom. Optimizmus investorom dopoval nový americký prezident Donald Trump, ktorý sľúbil dereguláciu v biznise, nižšie dane a podporu kryptokomunite. Kto mal investície v amerických akciách a ETF fondoch, ten sa mohol tešiť.
Vývoj na trhoch od polovice februára však ukazuje, aká dôležitá je diverzifikácia v portfóliu. Americké akcie od začiatku roka stagnujú v dôsledku vyberania ziskov v predražených technologických akciách, makroekonomickej neistoty okolo inflácie a colná politika zasa ukázala, aký nepredvídateľný je americký prezident.
Medzi víťazov tak od začiatku roka patria prekvapivo európske akcie. Z nich sa darí najviac zbrojárskym spoločnostiam. Investori pochopili, že v boji s Ruskom si zrejme bude musieť Európa poradiť sama. V pondelok zažili európske zbrojárske firmy panický deň a výrazne rástli. Pozreli sme sa na najúspešnejšie firmy z tejto kategórie.
Zvýšené výdavky na obranu
Po celé desaťročia Európa podceňovala investície do obrany. Tie boli hlboko pod cieľom NATO vo výške dvoch percent HDP. Európska únia žila pod ochranným dáždnikom USA a v naivnej predstave, že vzájomným obchodom s Ruskom dokáže jeho vojenské ambície krotiť.
Od konca studenej vojny do roku 2021 sa podľa analýzy banky J.P. Morgan Chase prehĺbil obranný deficit Európy o približne 1,8 bilióna eur. To sú výdavky, ktoré do obrany nešli, pretože Európa mala iné priority. Napríklad v sociálnej oblasti.
Ešte v roku 2014 na dve percentá HDP vo výdavkoch na obranu siahali z Európy len dve krajiny – Spojené kráľovstvo a Grécko. Vlani už dvojpercentný cieľ dosiahli takmer všetky európske krajiny vrátane Slovenska (okrem Španielska, Slovinska, Belgicka, Talianska a Chorvátska).
Od roku 2022 celkové výdavky krajín EÚ na obranu vzrástli o tretinu na odhadovaných 326 miliárd eur, čo je približne 1,9 percenta HDP EÚ. A je takmer isté, že budú rásť.
Generálny tajomník NATO Mark Rutte povedal, že cieľ aliancie by sa mal zvýšiť na „výrazne viac ako tri percentá HDP“. To sú stovky miliárd eur ročne navyše.
Poľsko chce tento rok na obranu vynaložiť dokonca 4,7 percenta HDP. V Nemecku novovznikajúca vláda uvažuje nad zriadením špeciálneho fondu na obranu, ktorý by mal dosiahnuť 415 miliárd eur. Nastupujúci nemecký kancelár Friedrich Merz vyhlásil, že „jeho absolútnou prioritou“ je čo najrýchlejšie posilnenie Európy a „dosiahnutie nezávislosti od USA“ v tejto otázke.
Spojené kráľovstvo sa zaväzuje zvýšiť obranné výdavky na 2,5 percenta svojho HDP do roku 2027, pričom premiér Keir Starmer ohlásil „najväčší trvalý nárast výdavkov na obranu od konca studenej vojny“.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron opakuje, že Európa potrebuje väčšiu strategickú autonómiu, menšiu závislosť od USA a viac investícií do vlastnej priemyselnej obrannej základne. Cez víkend vyzval členské štáty EÚ, aby sa dohodli na „masívnom spoločnom financovaní“, ktoré by uvoľnilo investície vo výške stoviek miliárd eur do európskej obrany a bezpečnosti. Cieľom sú tri percentá HDP. „Je to strategický okamih prebudenia Európy,“ povedal.
Americký prezident Donald Trump hrozí Ukrajine zastavením vojenskej i finančnej pomoci. V piatok sa v Oválnej pracovni Bieleho domu dostal do slovnej roztržky s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, s ktorým mal pôvodne podľa očakávaní podpísať dohodu o nerastných surovinách výmenou za pokračovanie americkej podpory.
Lídri biznisu v zbrojení
Plán masívnejšieho zbrojenia vyhovuje európskym zbrojárskym firmám. Tie sú zastúpené napríklad v indexe Stoxx Europe Aerospace and Defense, ktorý len v pondelok vzrástol o 6,5 percenta. Od začiatku roka vyrástol už o 28 percent.
Ekonomiku EÚ môžeme podceňovať, ale v čom patrí medzi svetovú špičku je práve zbrojársky sektor. Má silné zastúpenie takmer v každom členskom štáte a na burze sa obchoduje približne 15 firiem. Najsilnejšie štáty z tohto pohľadu sú Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Švédsko.
Nemecko
V Nemecku výraznejšie rastie od vypuknutia vojny na Ukrajine najmä trojica zbrojárskych firiem.
