BRATISLAVA. Extrémny nedostatok zrážok v tohtoročnej zime bude mať negatívny vplyv na zdravotný stav lesných drevín na jar a v lete.
Pôdne sucho výrazne negatívne ovplyvní ich vitalitu a obranné mechanizmy pred škodlivými činiteľmi.
Niektoré stromy uschnú priamo, ale oveľa častejšie pôjde o oslabenie stromov, ktoré v týchto klimatických podmienkach ľahko podľahnú tlaku húb a hmyzu.
Uviedol to vedúci odboru ochrany lesa Lesníckej ochranárskej služby Národného lesníckeho centra Andrej Kunca.
Vysychajúce smreky
"Najvýraznejšie pôjde o pokračovanie odumierania smreka v horských oblastiach Slovenska. Už v súčasnosti je v týchto smrekových ekosystémoch premnožený podkôrny hmyz, ktorý bude napádať ďalšie smreky," povedal Kunca.
Priblížil, že na plytkých vápencových pôdach budú v extrémnom strese z nedostatku vody borovice, a to najmä borovica čierna. Pôjde o lesy na strednom Považí, v Slovenskom krase a iných oblastiach.
"V posledných desiatich rokoch sa zvýšila aj početnosť lykožrúta bukového v bučinách, a to aj z dôvodu vhodných teplotných podmienok prostredia pre jeho vývoj. Jeho tlaku živé stromy zatiaľ odolávajú, ich poškodenie kôry sa stáva vstupnou bránou infekcie pre hubových patogénov," podotkol Kunca s tým, že ide o bukové regióny napríklad na Vihorlate, v Štiavnických vrchoch, Kremnických vrchoch, na Tribeči a v Malých Karpatoch.
Ťažké podmienky pre sadenice
Odborníci okrem vplyvu sucha na dospelé porasty očakávajú znížené uchytenie sa sadeníc na zalesnených plochách. To bude podľa Kunca problémom na pokalamitných plochách po odumretí smreka v predchádzajúcich rokoch.
"Včasný príchod jari charakterizovaný teplým a slnečným počasím môže vyvolať aj skoré rašenie lesných drevín. Keďže neskoré ranné mrazy sa môžu vyskytovať ešte aj v polovici mája, toto skoré rašenie je skôr nevýhodou, keďže môžu byť mladé výhonky a kvety poškodzované mrazom," skonštatoval Kunca.
Vysvetlil, že strom tieto výhonky nahradí, ale ak bude suché počasie pretrvávať, stromy budú vysiľované a náchylnejšie na huby a hmyz.
Zimné a jarné sucho a skorá jar sú podľa Kuncu každoročne skôr rizikom pre lesné ekosystémy strednej Európy ako vlhká jar a pomalé postupné otepľovanie.
"Stáva sa to však už normou a pestovanie lesov na to bude musieť reagovať, napríklad uprednostňovaním jesenného zalesňovania, prísnejším dodržiavaním porastovej hygieny a pokračovaním v úprave druhovej skladby lesov v prospech odolnejších drevín," dodal.
