Heliol, Raciol, Palmarin, Bupi. Výrobky firmy Palma s rozsiahlym priemyselným areálom v širšom centre Bratislavy nájdete v každej slovenskej domácnosti. Oleje či rastlinné nátierky sa tam však už nevyrábajú, jeho majiteľ v ňom chystá výstavbu bytov a kancelárií.
Fabrika Palmy vznikla za prvej Československej republiky a v časoch plánovanej socialistickej ekonomiky mal podnik vo svojom odbore dominantné postavenie. Darilo sa jej aj po privatizácii v 90. rokoch, no na začiatku milénia sa dostala do rúk finančníkov, ktorý jej zasadili osudovú ranu.
Príbeh Palmy opisujeme v ďalšej časti seriálu Made in Czechoslovakia, venovaného kultovým výrobkom a značkám, ktorých korene siahajú do čias spoločného česko-slovenského štátu.
V článku sa dočítate:
- Prečo sa Palme darilo za socializmu,
- ako sa závod na výrobu jedlých olejov sprivatizoval,
- prečo sa neskôr dostal do rúk Slavii Capital,
- prečo finančníci zavreli všetky jej závody?
Od olejov po pracie prášky
Výroba olejov a tukov sa v Bratislave rozbehla po prvej svetovej vojne, v roku 1920 pod hlavičkou firmy Olea. V 30. rokoch síce skrachovala, ale výrobu prevzala česká spoločnosť Lovosická.
Po druhej svetovej fabrika prešla pod Bratislavskú účastinnú spoločnosť na výrobu jedlých rastlinných tukov a olejov. O rok nato bola znárodnená a jej názov sa zmenil na Bratislavské tukové závody.
V časoch „budovania socializmu“ sa kedysi samostatné výrobné závody spájali do veľkých národných podnikov. Koncentrácia sa nevyhla ani Bratislavským tukovým závodom.
V roku 1958 vznikol národný podnik Palma, ktorý okrem bratislavskej továrne zastrešil aj výrobné prevádzky v Košiciach a v Novom Meste nad Váhom, od ktorej prevzal aj svoj názov.
Na začiatku 60. rokov sa vedenie podniku rozhodlo fabriku v Bratislave modernizovať a rozšíriť. Kým dovtedy spracúvala suroviny pre iné závody, po novom do portfólia pridala finálne produkty, teda tuky a oleje.
V sesterskom závode v Novom Meste nad Váhom sa zasa vyrábali mydlá a čistiace prostriedky.

V roku 1965 v Palme nasadili prvú automatizovanú linku na Slovensku, slúžila na plnenie fliaš olejom. Nové stroje zvýšili efektivitu, ale aj objem výroby jedlého oleja, ktorý sa pohyboval v desiatkach tisíc ton ročne.
Palma zároveň rozšírila sortiment, na pulty obchodov sa dostalo detské mydlo. Najprv sa vyrábalo na ručných lisoch a od roku 1972 sériovo.
V ďalšom období sa národný podnik znova zväčšoval. Koncom 80. rokov zastrešoval už šesť závodov, ktoré okrem olejov vyrábali kozmetiku, čistiace a pracie prostriedky (značku detského mydla Bupi však Palma zaviedla až v roku 1991).
Darilo sa aj po privatizácii
Po Nežnej revolúcii v roku 1989 sa veľké národné podniky začali rozpadať a jednotlivé fabriky sa postupne sprivatizovali. Dvojicu závodov Palmy v Bratislave a Leviciach, ktoré vyrábali kozmetiku a pracie prášky, prevzal nemecký Henkel.
Ďalšie tri potravinárske závody Palmy v Bratislave, Šenkviciach a Novom Meste nad Váhom prešli pod novú spoločnosť Palma-Tumys. Sprivatizovali ju v roku 1991. Najväčší balík akcií získali vtedajší manažéri podniku, menšiu časť bežní zamestnanci.
Palme-Tumys sa celé 90. roky darilo držať dominantný podiel na trhu. V prostredí rastúcej zahraničnej konkurencie ťažila z popularity tradičných značiek ako Raciol či Cera, ktoré konzumenti poznali ešte z čias socializmu.
Okrem toho firma investovala do rozšírenia a modernizácie výroby repkového oleja, začala ho plniť do PET obalov. Kúpila tiež novú technológiu na spracovanie tukov.

Silné postavenie mala Palma-Tumys aj vďaka vzťahom s dodávateľmi vstupných surovín. „Mala takmer monopol pri nákupe suroviny. Keďže predfinancovala pestovateľov repky dodávkami osiva a agrochémie, dosahovala výhodné nákupné ceny,“ písal denník Pravda na začiatku milénia.
Pozícia firmy sa začala zhoršovať po vstupe Slovenska do Európskej únie, ktorý priniesol ešte silnejšiu konkurenciu. Výroba jedlých olejov klesla z 90-tisíc ton v rekordnom roku 2003 na 67-tisíc ton o tri roky neskôr.
Slavia Capital preplatila Babiša
Medzičasom manažéri podniku investovali do výroby metylesteru mero, ktorý sa používal ako prísada do biopalív. Impulzom bol vstup Slovenska do EÚ a zákony na podporu biopalív. Palma-Tumys vyrobila ročne 40-tisíc ton mera a jeho solídne predaje pritiahli aj záujem investorov.
Okolo tradičného výrobcu krúžili finančníci zo Slavie Capital, ale aj Agrofert českého podnikateľa slovenského pôvodu Andreja Babiša. Medzi záujemcami sa spomínal tiež český veľkopodnikateľ Petr Kellner a americký koncern Archer Daniels Midland.