Je relatívne málo teórií, na ktorých sa ekonómovia zhodujú. Jednou z nich, keďže sa potvrdila v praxi, je, že obchodná vojna dlhodobo nikomu prospieva. Naopak, liberalizácia svetového obchodu po druhej svetovej vojne prispela k bezprecedentnému ekonomického rastu.
Ťažili z toho Američania, chudobné oblasti Ázie i tá časť Európy, ktorá nepatrila do východného bloku pod vplyvom Sovietskeho zväzu.
Staronový republikánsky americký prezident Donald Trump však akoby zatiahol ručnú brzdu. Jeho fetišom sa stali clá, toto slovo (v angličtine tariff) označil „za najkrajšie v slovníku“.
Odkedy v januári nastúpil do úradu, stihol svojimi návrhmi rozhnevať obchodných priateľov i súperov. Položiek, ktorých by sa mali clá a protiopatrenia týkať, pribúda a šermuje sa pri nich sadzbami v desiatkach percent. Desaťročia budované obchodné vzťahy sa rúcajú ako domček z kariet.
Zavádzanie ciel, aké razí Donald Trump, nemá v modernej histórii zemegule obdobu, ale isté paralely predsa len existujú.
História môže byť poučná, pretože je posiata prípadmi, keď clá nesplnili očakávaný účinok. Trump sa však zasekol v ére z konca 80.rokov, keď clá ako zázračný liek oživenia priemyslu skutočne zafungovali.

Vo veľkej kríze prispeli k recesii
Investorov straší colná politika oprávnene, pretože eskalácia obchodnej vojny takmer vždy vedie k reťazovej reakcii, ktorá spomaľuje ekonomickú aktivitu. V extrémnych prípadoch vyvolá recesiu (pokles HDP) a zvýši infláciu, niekedy deštruktívny efekt zasiahne celú svetovú ekonomiku.
V roku 1928 bol za amerického prezidenta zvolený republikán Herbert Hoover. Ten horlivo podporoval americké poľnohospodárstvo, podobne ako to dnes Donald Trump vyhlasuje pri americkom priemysle.
Globálne oživenie poľnohospodárstva po prvej svetovej vojne znamenalo, že produkty spoza hraníc začali nepríjemne konkurovať americkým farmárom. V roku 1929 republikáni Reed Smoot a Willis Hawley prišli s návrhom zákona na zvýšenie daní na dovoz poľnohospodárskych výrobkov.
Zákon pendloval Snemovňou reprezentantov a Senátom takmer dva roky a to v čase, kedy už ekonomika čelila Veľkej hospodárskej kríze (1929-1933). Tá postihla aj americký priemysel, preto sa jeho čelným predstaviteľom sektora podarilo v Kongrese vylobovať, aby sa clá netýkali len poľnohospodárstva, ale aj priemyslu.