BRATISLAVA. V posledných rokoch sú zamestnanci vystavení tlaku rastúcich cien a stagnujúcich platov, súčasné mzdy plne nedobehli rast cien od roku 2019.
Medzi zamestnancami v mnohých pracovných oblastiach vznikajú platové rozdiely, pričom na vyjednanie lepších podmienok môžu pracovníci využiť kolektívne zmluvy. Zhodnotila to Konfederácia odborových zväzov (KOZ).
"Mzdy v mnohých odvetviach zaostávajú za reálnymi životnými nákladmi. Rýchly rast cien potravín, bývania, energií a ďalších základných potrieb v predchádzajúcich rokoch spôsobil, že aj keď sa nominálne platy zvyšovali, kúpna sila obyvateľstva v mnohých prípadoch stagnovala alebo dokonca klesala," uviedla Konfederácia odborových zväzov.
V tomto roku podľa nej pokračuje relatívne vysoká inflácia a zároveň pracujúcich, najmä strednú triedu, dobieha zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH) na väčšinu tovarov a služieb, rovnako zníženie daňového bonusu na deti.
Ak mali ľudia v roku 2019 na základe údajov Inštitútu zamestnanosti hrubú mzdu vo výške 600 eur, tak tento rok by mala byť na úrovni 864 eur. Pri mzde 1000 eur v roku 2019 by mali mať v súčasnosti zamestnanci plat 1378 eur v hrubom.
Odborári zdôraznili, že aj keď priemerné mzdy rástli, tak to nebolo rovnomerne rozdelené medzi všetkých zamestnancov, keďže mnohí z nich sa stále pohybujú na hranici minimálnej mzdy a zaostávajú za priemerným rastom.
Mzdy sa nezvyšujú automaticky, ale ich rast je výsledkom ekonomických, politických a sociálnych faktorov.
"Priemerné aj reálne mzdy síce rastú, to však neznamená, že všetci pracujúci si polepšili rovnako. Vo viacerých odvetviach, najmä v službách, sociálnych službách, obchode či v ďalších nízkopríjmových sektoroch, zostáva rast miezd pomalší ako v priemysle," spresnili odborári s tým, že ani v jednotlivých sektoroch nerástli mzdy všetkých zamestnancov rovnako, čo vedie k prehlbovaniu nerovností medzi zamestnancami.
Ďalším problémom je podľa nich to, že mzdy v súkromnom sektore často rastú len tam, kde si zamestnanci dokážu vyjednať lepšie pracovné podmienky, a to cez kolektívne zmluvy.
Vo firmách, kde neexistujú tieto zmluvy, majú pracovníci ťažšie podmienky na vyjednanie napríklad vyšších platov. Zamestnanci, ktorí sú pokrytí kolektívnymi zmluvami, majú v priemere o 200 eur vyššiu mzdu oproti tým mimo kolektívneho vyjednávania.
